Nemecký verejný dlh dosiahol pod?a Destatisu vlani rekordných zhruba 2,51 bilióna eur. Na obyvate?a to predstavuje vyše 30.062 eur, ?o v porovnaní s rokom 2023 znamená zvýšenie o 669 eur. Pod?a hovorcu Destatisu dlh Nemecka rastie nepretržite od roku 2020.
Nemecký dlh, ktorý zahrnuje dlh spolkovej vlády, spolkových štátov, miest a obcí a systém sociálneho zabezpe?enia, sa oproti koncu roka 2023 zvýšil o 2,6 %. Rast zaznamenal Destatis prakticky na každej úrovni, pri?om najvýraznejšie vzrástol z poh?adu obcí a miest a s nimi spojených asociácií. Na tejto úrovni dosiahol zhruba 170 miliárd eur, ?o oproti roku 2023 predstavuje rast o 10,3 %. V tejto oblasti vzrástol dlh už piaty rok po sebe.
V rámci jednotlivých spolkových štátov najvyšší dlh obcí a miest na obyvate?a vykázal naj?udnatejší nemecký štát Severné Porýnie-Vestfálsko. Nasledovali ho Hesensko a Sársko. Naopak, najnižší dlh z poh?adu obcí a miest zaznamenali Brandenbursko, Durínsko a Sasko na východe Nemecka.
Dlh spolkovej vlády sa zvýšil o 2,1 % na takmer 1,73 bilióna eur. Aj v prípade 16 spolkových štátov vzrástol o 2,1 %, a to na 607 miliárd eur. V prípade spolkových štátov je to prvý rast dlhu od roku 2021.
Najvyšší dlh na obyvate?a zaznamenali mestské štáty Brémy, Hamburg a Berlín. Štatistický úrad však upozor?uje, že mestské štáty zárove? plnia úlohu samostatných miest. Bez zapo?ítania mestských štátov najvyššiu úrove? dlhu vykázalo Sársko, za ním nasledovalo Šlezvicko-Holštajnsko. Najnižší zaznamenali Bavorsko a Sasko.
Nakoniec, dlh v rámci systému sociálneho zabezpe?enia dosiahol približne desa? miliónov eur. Oproti roku 2023 tak vzrástol o 73,9 %.
Zdroj feed teraz.sk
