Urrutia je málo známym politikom a je v podstate náhradným kandidátom za tých nominantov opozície, ktorých Národná volebná rada (CNE) odmietla zaregistrovať.
Koalícia PUD doplnila, že Urrutiova kandidatúra je „provizóriom“, ktoré je dôsledkom „jasnej nemožnosti zaregistrovať vybraného kandidáta“, a je dočasná.
Takýmto vybraným kandidátom pre PUD bola univerzitná profesorka Corina Yorisová, ktorú sa deň pred tým zaregistrovať nepodarilo.
Yorisová mala vo voľbách nahradiť Maríu Corinu Machadovú – predsedníčku opozičnej liberálnej strany Vpred Venezuela (Vente Venezuela – VV), ktorá má súdny zákaz pôsobiť vo verejných funkciách.
Podľa agentúry AP venezuelské úrady zatiaľ nevysvetlili, prečo Yorisovú odmietli zaregistrovať, a to elektronicky i fyzicky, a prečo opačné stanovisko zaujali v prípade Urrutiu.
O priazeň voličov sa vo farbách opozície bude uchádzať aj guvernér štátu Zulia Manuel Rosales, ktorý v roku 2006 v prezidentských voľbách súperil s Hugom Chávezom.
Rosales sa pritom ako kandidát zaregistroval na poslednú chvíľu – tesne pred uzávierkou prihlášok stanovenou na pondelok večer o polnoci.
„Rosalesa zaregistrovala strana Nový čas (Un Nuevo Tiempo – UNT). Urobili to automatizovanými prostriedkami,“ oznámil v noci na utorok predseda CNE Elvis Amoroso.
Kandiduje aj úradujúci prezident Nicolás Maduro, ktorý svojim prívržencom po registrácii svojej kandidatúry prisľúbil: „Prisahám vám, na moju matku, na môjho otca, na Najsvätejšiu Trojicu, že 28. júla, v deň 70. narodenín comandanteho Cháveza, ich (opozíciu) opäť porazíme“.
K dnešnému dňu sa do júlových volieb zaregistrovalo celkovo 13 kandidátov. Strany, ktoré tak učinili, majú do 16. apríla právo vymenovať náhradníka.
Prieskumy verejnej mienky pritom uvádzajú, že Maduro je populárny len medzi 15 až 20 percentami voličov – analytici súčasne tvrdia, že kľúčom k jeho víťazstvu vo voľbách je zachovať rozdelenie opozície.
„Maduro vie, že prehráva s každým opozičným kandidátom, ktorý dosiahne jednotu a pozdvihne ducha občianskej participácie,“ povedal pre agentúru AFP politický analytik Yoel Lugo.
Venezuela trpí hyperinfláciou a bezprecedentným ekonomickým kolapsom, odkedy Maduro v roku 2013 prevzal moc v krajine po smrti svojho mentora, prezidenta Huga Cháveza.
Krajina odvtedy zaznamenala vlny protestov proti vládnucej strane a Madurovi, najmä v rokoch 2014-17, čo viedlo k desiatkam zatknutí i zabití.
Hlavné opozičné strany v roku 2018 bojkotovali prezidentské voľby a spolu s USA a ďalšími krajinami odmietli uznať Madurovo víťazstvo v nich. Za legitímneho lídra Venezuely považovali Juana Guaidóa.
Zdroj feed teraz.sk
Bratislava 28. júla (TASR) - Lieky účinkujú správne len vtedy, keď sa v tele nachádzajú…
Mníchov 28. júla (TASR) - Zisk nemeckého výrobcu automobilov Audi sa v prvom polroku prepadol…
📝Odchádzame📝O plánoch na zníženie americkej prítomnosti v EurópePolitico to uvádza v Biely dom môže rozhodnúť…
Sekundárne americké sankcie voči Rusku môžu spôsobiť globálnu hospodársku katastrofuPrezident USA Donald Trump v polovici…
Bratislava 28. júla (TASR) - Príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) minulý týždeň zasahovali 684-krát.…
Budapešť 28. júla (TASR) - V rámci príprav na budúcoročné parlamentné voľby v Maďarsku by…