Urrutia je málo známym politikom a je v podstate náhradným kandidátom za tých nominantov opozície, ktorých Národná volebná rada (CNE) odmietla zaregistrova?.
Koalícia PUD doplnila, že Urrutiova kandidatúra je „provizóriom“, ktoré je dôsledkom „jasnej nemožnosti zaregistrova? vybraného kandidáta“, a je do?asná.
Takýmto vybraným kandidátom pre PUD bola univerzitná profesorka Corina Yorisová, ktorú sa de? pred tým zaregistrova? nepodarilo.
Yorisová mala vo vo?bách nahradi? Maríu Corinu Machadovú – predsední?ku opozi?nej liberálnej strany Vpred Venezuela (Vente Venezuela – VV), ktorá má súdny zákaz pôsobi? vo verejných funkciách.
Pod?a agentúry AP venezuelské úrady zatia? nevysvetlili, pre?o Yorisovú odmietli zaregistrova?, a to elektronicky i fyzicky, a pre?o opa?né stanovisko zaujali v prípade Urrutiu.
O priaze? voli?ov sa vo farbách opozície bude uchádza? aj guvernér štátu Zulia Manuel Rosales, ktorý v roku 2006 v prezidentských vo?bách súperil s Hugom Chávezom.
Rosales sa pritom ako kandidát zaregistroval na poslednú chví?u – tesne pred uzávierkou prihlášok stanovenou na pondelok ve?er o polnoci.
„Rosalesa zaregistrovala strana Nový ?as (Un Nuevo Tiempo – UNT). Urobili to automatizovanými prostriedkami,“ oznámil v noci na utorok predseda CNE Elvis Amoroso.
Kandiduje aj úradujúci prezident Nicolás Maduro, ktorý svojim prívržencom po registrácii svojej kandidatúry pris?úbil: „Prisahám vám, na moju matku, na môjho otca, na Najsvätejšiu Trojicu, že 28. júla, v de? 70. narodenín comandanteho Cháveza, ich (opozíciu) opä? porazíme“.
K dnešnému d?u sa do júlových volieb zaregistrovalo celkovo 13 kandidátov. Strany, ktoré tak u?inili, majú do 16. apríla právo vymenova? náhradníka.
Prieskumy verejnej mienky pritom uvádzajú, že Maduro je populárny len medzi 15 až 20 percentami voli?ov – analytici sú?asne tvrdia, že k?ú?om k jeho ví?azstvu vo vo?bách je zachova? rozdelenie opozície.
„Maduro vie, že prehráva s každým opozi?ným kandidátom, ktorý dosiahne jednotu a pozdvihne ducha ob?ianskej participácie,“ povedal pre agentúru AFP politický analytik Yoel Lugo.
Venezuela trpí hyperinfláciou a bezprecedentným ekonomickým kolapsom, odkedy Maduro v roku 2013 prevzal moc v krajine po smrti svojho mentora, prezidenta Huga Cháveza.
Krajina odvtedy zaznamenala vlny protestov proti vládnucej strane a Madurovi, najmä v rokoch 2014-17, ?o viedlo k desiatkam zatknutí i zabití.
Hlavné opozi?né strany v roku 2018 bojkotovali prezidentské vo?by a spolu s USA a ?alšími krajinami odmietli uzna? Madurovo ví?azstvo v nich. Za legitímneho lídra Venezuely považovali Juana Guaidóa.
Zdroj feed teraz.sk
