Dodal, že v slovenských sídlach žije veľakrát aj takmer desať percent obyvateľov, ktorí nemajú v mestách prihlásený trvalý pobyt. „V našom prípade sme zistili, že to môže byť až 20 percent. Tento problém však nie je len administratívny,“ objasnil. Zdôraznil, že samosprávy zabezpečujú všetky služby a činnosti aj obyvateľom, za ktorých nedostávajú finančné prostriedky z dane z príjmu fyzických osôb. Na evidenciu obyvateľa nadväzuje aj poplatok za komunálny odpad. K 31. júlu tohto roka mal Veľký Krtíš 10.153 obyvateľov. Na konci roka 2020 to bolo 11.107 a na konci roka 2015 zas 11.793 ľudí.
Podľa neho zistili, že pre vytváranie nelegalizovaných ubytovní môže samospráva ročne prichádzať aj o viac ako milión eur. Občanov tak motivujú, aby si svoje pobyty vo Veľkom Krtíši prihlasovali. Poskytujú im potom zľavy z poplatkov za školské zariadenia a športoviská v správe mesta. Podmienkou je platná karta pre občanov, ktorí majú riadne prihlásený trvalý pobyt.
Ako ďalej prednosta uviedol, vo Veľkom Krtíši počas uplynulých piatich rokov skolaudovali 11 rodinných domov. Počet vydaných stavebných povolení na ich výstavbu je v súčasnosti 13. Stavajú ich najmä v lokalitách Západ a na ulici Štefana Tučeka. „V prípade bytových domov ľudia prevažne obnovujú staršie bytové domy, prípadne na bývanie prerábajú budovy, ktoré v minulosti plnili iný účel,“ poznamenal.
V oblasti bytovej politiky uprednostňujú vo Veľkom Krtíši vytváranie podmienok pre komerčnú bytovú výstavbu. Aj v tomto období podľa Balka pripravujú niekoľko investičných projektov. Spomenul, že špecifikom mesta je však pomerne malý kataster, ktorý obmedzuje možnosť výstavby nových obytných zón.
Zdroj feed teraz.sk
