Ako spresnila, sú?as?ou prestierania bol rovnaký obrus ako na Vianoce. Takisto sa na stôl dávalo všetko jedlo naraz, aby od neho gazdiná neodchádzala. Všetci ?lenovia rodiny sa tiež mali najes? dosýta, aby po?as roka neboli hladní. Omrvinky následne odkladali, aby ich mohli použi? pri sejbe alebo pri lie?ebných rituáloch.
„Prvým chodom bývalo vají?ko, ktoré je symbolom Ve?kej noci. Gazda ho rozdelil medzi všetkých ?lenov rodiny. Verilo sa, že ak niekto zablúdi alebo ho bude máta?, má si spomenú?, s kým ho jedol, a potom sa vráti na správnu cestu alebo ho prestane máta?,“ priblížila s tým, že podobný akt sa realizoval aj pri Štedrove?ernej ve?eri, no namiesto vají?ka si delilo jablko.
Stále zaužívaným zvykom je svätenie jedál v kostoloch. V niektorých lokalitách sa verilo, že ?ím bude príchod z kostola domov rýchlejší, tým ukon?ia žatvu šikovnejšie.
Aj ke? v košíkoch dominovali vají?ka, paska ?i šunka, ich obsah býval pestrý. Na Zamagurí v košíku napríklad nemohol chýba? chren ?i maslo, v Žakarovciach v Gelnickom okrese zas žito, jarec a tri zemiaky.
„Potom pri jarnej sejbe toto žito a jarec pomiešali s ostatným obilím, a do prvej jamky ur?enej na zemiaky dávali kus posvätenej pasky, kos? z posväteného mäsa a tri posvätené zemiaky. Jeden mal by? pre zomrelého predka, druhý pre chrobá?iky a s tretím po?ítali, že vyrastie. Posvätenú so? zas dávali kravám, aby nemali ‚porobené‘ a mali mlieko,“ dodala etnografka.
V Osturni v okrese Kežmarok zas dodržiavali zvyk, ktorý je dnes menej známy. „Matka po príchode z kostola udrela košíkom každého ?lena rodiny a vravela ‚Moja hlava z kame?a, nebojí sa hrme?a‘. Následne, aby rodina držala pokope, všetci zjedli jedno vají?ko z košíka,“ povedala Mitrová.
Doplnila, že Ve?kono?ná nede?a sa okrem iného vyzna?ovala aj zdobením vají?ok – kraslíc.
Zdroj feed teraz.sk
