Vegán je v princípe vegetarián, ktorý z svojho jedálni?ka vylu?uje okrem, mäsa aj vajcia, mlieko, mlie?ne výrobky a v?elí med. Pojem však zah??a viac ako len životosprávne návyky, do „repertoáru“ jeho života patrí akáko?vek forma snahy o ochranu zvierat. Vegáni odmietajú nosi? kožušiny, kožené a vlnené výrobky a kupova? kozmetiku testovanú na zvieratách.
V novembri 1944 zvolal Donald Watson v Leicesteri stretnutie s ?alšími piatimi nemlie?nymi vegetariánmi, aby diskutovali o strave a životnom štýle. Šestica, v ktorej bola aj jeho manželka, sa rozhodla ís? do toho aktívne a založila nové hnutie s novým ozna?ením. Potrebovali nie?o výstižnejšie ako „nemlie?ni vegetariáni“. Rozhodli sa pre slovo „vegán“, ktoré Donald Watson neskôr opísal ako slovo obsahujúce prvé tri a posledné dve písmená slova „vegetarián“. V nasledujúcich d?och spolo?nos? zaregistrovali v ne?alekom Birminghame.
Watson nefaj?il, nekonzumoval alkohol a vyhýbal sa kontaktu s potravinami alebo látkami, ktoré považoval za toxíny. V 40. rokoch 20. storo?ia, po tom, ako sa podozvedal o spôsobe výroby mlieka, sa stal vegánom a svoju motiváciu vysvet?oval ako etickú starostlivos? o cítiace zvieratá. Oddelenie od londýnskeho spolku vegetariánov (London Vegetarian Society) bolo nevyhnutné, lebo odmietal nový (vegánsky) životný štýl ako extrémny a protispolo?enský.
Vegánska spolo?nos? za?ala v roku 1944 kvartálne vydáva? Vegánske noviny, ktoré hlásali filozofiu totálnej ochrany akéhoko?vek živého tvora. Po?as celého života bol Watson presved?ený pacifista. Zomrel v roku 2005 vo veku 95 rokov. Vplyv jeho spolo?nosti sa postupne rozšíril vo Ve?kej Británii a potom i v celom svete.
„Vegánstvo si od svojho vzniku až do dnešného d?a prešlo t?nistou cestou, na ktorej sa stretlo s výsmechom ?i opovrhovaním, ale aj so záujmom, odvahou a prijatím. Nesmelé náznaky o tom, že zvieratá si zaslúžia našu pozornos?, sa postupne pretvárali do stále viac silnejúcich hlasov ?udí volajúcich po zmene,“ uvádza na svojej webovej stránke Slovenská vegánska spolo?nos?.
Pod?a nej najstaršie zmienky o tom, že ?udia vylú?ili zo stravy mäso, sa datujú do dávnych ?ias pred novým letopo?tom. Už v starých hinduistických textoch sa spomína láskyplné správanie vo?i zvieratám a oslavuje sa mierumilovnos?. V starovekom Egypte, Grécku a Ríme sa objavili ?rty pro-vegánskeho zmýš?ania, ke? zanietení filozofi diskutovali nad zmyslom vz?ahu ?loveka a spolo?nosti k zvieratám. Pytagoras napríklad veril, že mäso je nezdravé a zabíjanie zvierat spôsobuje násilie aj medzi ?u?mi.
Obdobie stredoveku, spojené s rozmachom monoteistických náboženstiev, nemalo pre vegánstvo ve?ký prínos. Ak ?udia jedli menej mäsa, ich presved?enie vychádzalo zvä?ša z ?isto religióznych konceptov, ktoré presadzovali odriekanie, s cie?om dosiahnu? vyšší stupe? svätosti. V spolo?nosti sa našlo skôr výnimo?ne len nieko?ko jedincov, ktorí odmietali konzumáciu mäsa alebo pomáhali zvieratám z nezištných dôvodov. Najznámejší z nich bol Svätý František z Assisi zachra?ujúci jahniatka pred krutým osudom na tržnici alebo králiky z loveckej pasce. Z obdobia stredoveku sa zachovali aj dojímavé verše arabského básnika Abula Ala Al-Máarri, v ktorých sa negatívne vyjadril aj k noseniu kožušín, koží a odsudzoval po?ovníctvo.
„Miska váhy sa v prospech vegánstva výraznejšie naklonila až za?iatkom 19. storo?ia. Myšlienky a princípy životného štýlu bez živo?íšnych potravín postupne naberali na charizme a pri?ahovali záujem nielen osamotených jednotlivcov, ale aj vä?ších organizovaných skupín. Hoci pre drvivú vä?šinu populácie bol tento pojem stále vzdialený a už len samotné zníženie konzumácie mäsa sa zdalo by? extrémnym krokom, v tejto dobe sa v roku 1847 vo Ve?kej Británii opatrne zrodila prvá Vegetariánska spolo?nos?, ktorej cie?om bolo rozšíri? povedomie o strave bez mäsa,“ uvádza Slovenská vegánska spolo?nos?.
Zlomový moment sa spája s príchodom Mahátmu Gándhího do Londýna v roku 1931. Indický politik a myslite? prišiel na stretnutie s britskou vládou, ale po?as svojej návštevy súhlasil aj s prednáškou pre Londýnsku vegetariánsku spolo?nos?. Vo svojom prejave dal otvorene najavo, že namieta nielen proti konzumácii mäsa, ale aj mlieka a mlie?nych výrobkov, ?o naštartovalo procesy na oficiálne zaregistrovanie nového hnutia. Vegánstvo postupne získava vyššiu popularitu, od reštaurácií až po kozmetické salóny. Pod?a kampane Veganuary hlavným dôvodom, pre?o ?udia prechádzajú na vegánstvo, sú dobré životné podmienky zvierat, po ktorých nasledujú zdravotné prínosy a vplyv na životné prostredie. Pre reštaurácie je to zase cesta, ako si zvýši? zisk, lebo ?udia sledujú trendy.
Zdroje: www.vegansociety.com, www.veganskaspolocnost.sk, www.veganuary.com
Zdroj feed teraz.sk