Vtáky sú inteligentnejšie, ako si mnohí ?udia uvedomujú. Inteligenciu využívajú najmä na identifikáciu hrozieb – nielen zo strany prostredia, ale i zo strany ?udí. Predchádzajúci výskum dokázal, že zástupcovia ?e?ade krkavcovité (Corvidae) patria medzi najinteligentnejšie vtáky a nástroje dokážu nielen používa?, ale aj vyrába?. Profesor John Marzluff z Washingtonskej univerzity (UW) v Seattli tvrdí, že vrany sú po inteligen?nej stránke vlastne lietajúce opice a ich (ne)priate?skos? závisí od toho, ?o ?lovek danej vrane alebo niektorej jej kamarátke urobil.
Profesor Marzluff na UW dlhodobo skúma vrany a krkavcovité vtáky a patrí medzi popredných odborníkov na ich správanie.
V roku 2006 za?al štúdiu, v rámci ktorej odchytil, okrúžkoval a po krátkom „väznení“ bezpe?ne vypustil sedem vrán. Mal pritom na sebe masku, ktorá nezakrývala iba jeho tvár, ale celú hlavu. Marzluff a ?alší vedci nasledujúcich pä? rokov k?mili vrany v areáli univerzity a niekedy pri tom nosili masku použitú pri odchyte a krúžkovaní vrán. Výsledky výskumu zverejnili v roku 2011 vo vedeckom žurnále Proceedings of the Royal Society B.
Vedci zistili, že strašidelná maska vyvolala podráždené krákanie u 47 z 53 vrán, ktoré stretli, ?o je výrazne viac ako sedem pôvodne odchytených vrán. Pod?a autorov štúdie ide o dôkaz horizontálneho šírenia informácie, teda jej odovzdania od jednej vrany druhej.
Výskumníci vrany k?mili aj v inej maske, v ktorej však vrany neodchytávali a neväznili. Vtáky si v súvislosti s ?ou nevytvorili negatívne konotácie, považovali ju za „bezpe?nú“ a na ?udí v nej podráždene nekrákali. Vedci do výskumu zapojili aj nieko?kých dobrovo?níkov, ktorí o (ne)bezpe?nosti jednotlivých masiek pre vrany nevedeli. Jeden z nich v nebezpe?nej maske nevedomky rozrušil k?de? vrán, ktorý spustil obrovský hurhaj. Vedci tak dokázali, že vrany podráždene nereagovali iba na maskovanú osobu, ale na konkrétnu masku.
Autori štúdie z roku 2011 uvádzajú, že informácia o nebezpe?nosti masky sa po?as piatich rokov výskumu rozšírila medzi vranami v okruhu najmenej 1,2 kilometra od univerzity.
Výskum však pokra?oval aj po roku 2011. Pod?a profesora Marzluffa dosiahlo podráždené krákanie na osoby v nebezpe?nej maske vrchol v roku 2013 a odvtedy postupne upadalo. Úplne ustalo až v roku 2023, teda 17 rokov po prvotnom odchyte, dodáva Marzluff.
Vrany krátkozobé sa v zajatí môžu doži? 20 až 30 rokov, vo vo?nej prírode zvy?ajne žijú 7 až 8 rokov. Negatívne reakcie na masku považovanú vranami za nebezpe?nú aj po takom dlhom ?ase sú dôkazom, že u vrán nedochádza iba k horizontálnemu prenosu informácií medzi jednotlivými ?lenmi k?d?a, ale aj k vertikálnemu prenosu informácií z rodi?a na mlá?a.
Horizontálny a vertikálny prenos informácií nie sú jediným dôkazom inteligencie vrán. Existuje množstvo svedectiev o tom, že na rozbíjanie tvrdých škrupín orechov využívajú autá na svetelných križovatkách, uzatvárajú spojenectvá proti rôznym predátorom alebo sa zhromaž?ujú na „pohreboch“ m?tvych ?lenov skupiny. Podobné správanie vedci zaznamenali iba u nieko?kých ?alších zvierat, napríklad u ve?rýb, slonov a šimpanzov.
Zdroj feed teraz.sk
