-3.7 C
Kosice
pondelok, 12 januára, 2026
HomeNezaradenéVedci testovali dlhodobú pamäť psov

Vedci testovali dlhodobú pamäť psov

Bratislava 13. septembra (TASR) – Vo svete vedy sa po?as uplynulého týžd?a objavilo viacero zaujímavých správ. Psy si dokážu zapamäta? názvy hra?iek až dva roky, skúmanie párenia komárov môže pomôc? v boji proti malárii i vo vývoji dronov a do otvoreného vesmíru vystúpili prvýkrát neprofesionálni astronauti. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Psy si dokážu uloži? do dlhodobej pamäti názvy hra?iek a spomenú? si na ne o dva roky.

Autormi štúdie je trojica etológov z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, ktorá skúmala dlhodobú pamä? psov.

Predchádzajúci výskum zistil, že psy si dokážu spoji? ?udské slová a hra?ky. Ak pes dostane pokyn, aby priniesol píš?alku, dokáže ignorova? ostatné hra?ky a aportuje konkrétnu hra?ku. Niektoré plemená majú na plnenie týchto úloh vä?šie nadanie ako iné, rozdiely boli tiež badate?né medzi jednotlivými psami v rámci jedného plemena. Najlepšie psy dostali ozna?enie „psy nadané na u?enie sa slov“.

Každého z pätice psov vycvi?ili spája? si mená s 12 hra?kami, ktoré dovtedy nepoznal. Po dôkladnom upevnení vedomostí vedci hra?ky na dva roky odložili a po dvoch rokoch psy jednotlivo otestovali – každú testovaciu hra?ku im ukázali a vo ved?ajšej miestnosti ich zamiešali medzi hra?ky, ktoré psy poznali. Vedci potom vyslovením názvu hra?ky dali psom povel, aby ju aportovali. Každého psa pri každej hra?ke otestovali dva razy.

Výskumníci zistili, že psy boli celkovo úspešné v 44 percentách prípadov, niektoré však dosiahli úspešnos? až 60 percent.

Zvuk krídel blízkej samice dokáže u afrických komárov prenášajúcich maláriu aktivova? zrak a pomáha im lokalizova? ju v obrovských rojoch. Toto zistenie môže pomôc? pri vývoji ú?innejších opatrení v boji proti šíreniu malárie ?i pri vývoji dronov.

Medzinárodný tím vedcov z USA, Holandska a Burkiny Faso skúmal párenie komárov druhu Anopheles coluzzii, ktorý je v Afrike jedným z hlavných roznáša?ov malárie. Komáre tohto druhu sa tak, ako mnoho ?alších druhov, pária za súmraku v obrovských rojoch. Podobne ako iné druhy komárov, aj Anopheles coluzzii má ve?mi slabý zrak. Vedci zistili, že zvuk sami?ích krídel dokáže aktivova? zrak samcov. Tie potom zrýchlia let a sluchom a zrakom sa dokážu ve?mi presne navigova? k samici. Aj uprostred chaoticky pôsobiaceho roja sa pritom dokážu vyhnú? kolíziám s ostatnými komármi.

K?ú?om je frekvencia zvuku. Samice vydávajú 450 Hertzov (Hz), samce približne 700 Hertzov. Ak samce za?uli zvuk s frekvenciou 450 Hz, leteli smerom k jeho zdroju. Zdroj zvuku s frekvenciou 700 Hz sa nepokúšali nájs?.

Výsledky výskumu možno využi? na tvorbu nových spôsobov boja proti komárom, ktoré využijú vizuálne aj zvukové podnety.

Viac ako 1,2 milióna používate?ov sociálnej siete X sa vo štvrtok pripojilo k sledovaniu vôbec prvého výstupu neprofesionálnych astronautov do vo?ného kozmického priestoru.

Prvý takýto výstup uskuto?nil Jared Isaacman. Po ?om prišla na rad Sarah Gillisová, ktorí sú ?lenmi misie SpaceX Polaris Dawn.

?alší dvaja ?lenovia misie, pilot Scott Poteet a spolupracovní?ka SpaceX Anna Menonová, zostali na palube kapsuly Dragon, aby sa zabezpe?ilo, že všetko pôjde pod?a plánu.

Ke?že lo? nie je vybavená vzduchovou komorou, po otvorení prielezu bola vákuu vystavená celá posádka.

Cie?om operácie bolo okrem iného aj otestova? úplne prvé obleky od firmy Elona Muska ur?ené do vesmírneho vákua. Skafandre sú biele a futuristického vzh?adu. S lo?ou sú spojené káblami, ktoré astronautom dodávajú kyslík. Na pohyb mimo lode astronauti používajú zaradenie Skywalker umiestnené na prednej strane kapsuly. Pozostáva z ty?í, ktorých sa pridržiavajú.

Pod?a plánov mal výstup do otvoreného vesmíru trva? približne dve hodiny – ?o je ove?a menej ako výstupy kozmonautov a astronautov z ISS, po?as ktorých plnia aj technicky náro?né úlohy.

Po?as stredy lo? šes?krát obletela Zem, pri?om sa od nej vzdialila na 1400 kilometrov, ?o je najvä?šia vzdialenos?, akú ?lovek prekonal vo vesmíre od poslednej americkej misie Apollo v roku 1972. Pre porovnanie, Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) sa nachádza vo výške od 370 do 460 kilometrov.

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments