„Po detailnejšom geodetickom zameraní sa po?iato?né odhady množstva ?adu v jaskyni ukázali prekvapivo presné: objemom 115.000 až 120.000 kubických metrov (m3), ktorý bol v roku 1995 spresnený modernejšími metódami na 110.000 m3, patrí jasky?a medzi najvä?šie na svete,“ upresnil riadite? Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás. Doplnil, že sú?asný ?ad má maximálnu hrúbku okolo 25 metrov.
Najstarší ?ad v jaskyni má pod?a SAV približne 2600 rokov. „Prvé georadarové merania hrúbky a charakteristiky ?adu máme z roku 1995. V porovnaní s výsledkami pravidelných meraní od sezóny 2011/2012 nastal v niektorých ?astiach jaskyne úbytok ?adu o jeden až dva metre, ale v iných ho pribudlo,“ povedal Madarás. Priblížil, že v ?ase objavu jaskyne bola za?adnená aj jej vstupná ?as?. V sú?asnosti sa tam ?ad nenachádza. Bolo to podmienené úpravou vstupného priestoru aj stavom vegetácie. „Naopak, súvislá vrstva ?adu s hrúbkou nieko?kých metrov sa nachádza v sú?asnosti v spodných ?astiach jaskyne, ktoré v ?ase objavu za?adnené neboli,“ podotkol vedec.
Na zmeny ?adového prostredia vplýva prítomnos? návštevníkov aj technická prevádzka. Negatívne vplyvy sa pod?a SAV darí zmier?ova? prísnym sezónnym návštevným poriadkom, ale aj technickými zmenami osvetlenia. V jaskyni aplikujú súbor geodetických a geofyzikálnych meraní, pretože ?ad sa dynamicky vyvíja, reaguje na sezónne zmeny, pohybuje sa, topí, narastá, sublimuje. „Ú?elom meraní je zistenie hrúbky a objemu ?adového masívu v rôznych ?astiach jaskyne, zaznamenávanie zmien hrúbky ?adu na rovnakých stanovištiach – dynamika ?adu, jeho topenie alebo pribúdanie v rôznych ?astiach jaskyne. V sezóne 2019/2020 napríklad v Malej sieni, bližšie k východu z jaskyne, ubudlo 127 m3 ?adu, ale vo Ve?kej sieni ho pribudlo 84 m3,“ uviedol geológ.
Dobšinská ?adová jasky?a má výhodu v tom, že sa nachádza v severnej ?asti Slovenského raja. Ten z dlhodobého klimatického h?adiska patrí k najchladnejším lokalitám na Slovensku do nadmorskej výšky 1000 metrov, priblížila SAV. Poukázala však na to, že pre kratšie zimy, miernejšie zimy so znižujúcim sa po?tom ve?mi chladných dní, skracovaním sérií chladných dní, s chudobnejšou snehovou pokrývkou, bohatšie letné zrážky a aj vplyvom turizmu môže v dlhodobom horizonte dôjs? k zmenám v podzemí. „Preto je detailný dlhodobý monitoring ?adu nesmierne potrebný,“ doplnila akadémia.
Zdroj feed teraz.sk
