Objav by mohol by? odpove?ou na otázku, ako mohli starí Egyp?ania prepravova? masívne kamenné bloky, ktoré tvoria ich dnes už známe pamiatky.
Vedci nedávno objavili dlho zasypané rameno rieky Níl, ktoré kedysi prekypovalo životom popri nádhernom pyramídovom komplexe v Gíze. Rameno rieky je dlhé asi 40 mí? (64 km), ale po tisícro?ia sa skrývalo pod púš?ou a po?nohospodárskou pôdou. štúdium ktorá zverejnila zistenia vo štvrtok v Komunikácia Zem a životné prostredie.
Eman Ghoneim, geomorfológ, ktorý sa narodil a vyrastal v Egypte, je profesorom na University of North Carolina Wilmington. Ona a jej tím analyzovali dávky satelitných snímok, ako aj vzorky sedimentov, ktoré boli zozbierané spod povrchu púšte.
„Pozerali sme sa na tieto meandrujúce prírodné prvky bližšie k (pyramídovému) po?u, ako sú dlhé priehlbiny a korytá, ktoré sú teraz úplne pokryté po?nohospodárskou pôdou a pieskom, “ hovorí Ghoneim. „Môže by? ve?mi ?ažké vidie?, ak neviete, ?o h?ada?.“
Radar dal výskumnému tímu „jedine?nú schopnos? prenika? cez pieskový povrch a vytvára? obrazy skrytých prvkov vrátane pochovaných riek a starovekých štruktúr,“ povedal. Ghoneim. A týmto procesom našli dávno stratené prastaré rameno Nílu, ktoré kedysi preteklo úpätím popri pyramídovom poli v Gíze – len kilometer od brehov rieky.
Tím verí, že táto skrytá vetva by mohla by? odpove?ou na to, ako stavitelia prepravovali ?ažké materiály na stavenisko dnes už ikonických pyramíd – ke?že ?ažké materiály by sa ?ahšie splavovali po rieke, než aby sa preniesli cez pevninu.
Starovekí Egyp?ania postavili 31 pyramíd pozd?ž teraz nehostinného púštneho pásu pred 4 700 až 3 700 rokmi. Ghoneim dodáva, že pobo?ka by mohla pomôc? výskumníkom nájs? potenciálne miesta starovekých ?udských sídiel, ktoré by mohli by? pochované pod povrchom zeme.
Zatia? ?o archeológovia dlho predpokladali, že za pomoc pri stavbe pyramíd bola zodpovedná vodná cesta, Ghoneim hovorí, že „nikto si nebol istý umiestnením, tvarom, ve?kos?ou alebo blízkos?ou tejto mega vodnej cesty k skuto?nému miestu pyramíd“.
Vedci sa domnievajú, že rieka, ktorú nazvali Ahramat, bola pokrytá pieskom, ke? asi pred 4200 rokmi nastalo ve?ké sucho. A objav rie?neho ramena by tiež mohol vysvetli?, pre?o boli pyramídy postavené v rôznych oblastiach. Ghoneim vysvet?uje, že tok a objem vody sa v priebehu ?asu menili, takže králi neskorších období museli v porovnaní s tými z predchádzajúcich období urobi? iné rozhodnutia.
Dodáva, že dúfa, že bude pokra?ova? v zostavovaní mapy predchádzajúceho života Nílu.
„Vo vä?šine miest nehovoríme o tom, ako voda pomáhala stava? pyramídy, ale skôr o tom, ako na nej inak záviseli ?udské civilizácie a prispôsobovali sa jej zmenám,“ hovorí. „A ke? sa pou?íme z minulosti, môžeme sa pripravi? na budúcnos?.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
