Tím španielskych vedcov v sobotu vyhlásil, že jeden najznámejších objavite?ov a moreplavcov v histórii Krištof Kolumbus bol sefardský Žid pochádzajúci z územia západnej Európy. Vedci moreplavcov pôvod odhalili analýzou vzoriek DNA z jeho pozostatkov a jeho syna Hernanda z hrobky v španielskom meste Sevilla.
Vedci sa dlhodobo sporili o mieste Kolumbovho pochovania i jeho pôvode. Mnoho historikov spochyb?ovalo teóriu, že pochádzal z talianskeho Janova a usudzovali, že mohol by? židovského, gréckeho, portugalského, britského alebo baskického pôvodu.
Prvá ?as? výskumu sa zamerala na to, ?i je v katedrále v Seville naozaj pochovaný Kolumbus. Výskumy DNA ukázal, že pozostatky naozaj patria jemu. Rozhodujúcu úlohu zohrala analýza kostí jeho syna Hernanda uložených v rovnakej hrobke, ktoré sa zachovali v dobrom stave.
Druhá ?as? výskumu skúmala pôvod objavite?a. Vedci opä? skúmali DNA jeho syna Hernanda, pretože stav Kolumbových pozostatkov neumož?uje vykonanie komplexných testov pôvodu.
„V Hernandovom chromozóme Y aj mitochondriálnom chromozóme X sa nachádzajú znaky kompatibilné so židovským pôvodom,“ uvádza jeden z výskumníkov.
Pod?a vedcov Kolumbov židovský pôvod sved?í o tom, že nemohol pochádza? z územia Janova. Židov totiž z janovských území vyhnali ešte v 12. storo?í.
Pod?a vedcov Kolumbus svoj židovský pôvod skrýval. „Krištof Kolumbus musel celý život predstiera?, že je katolík. Keby tak neurobil skon?il by na popravisku,“ uvádza jeden z vedcov.
Emócie posil?ujú schopnos? kontextovej pamäte zaznamena? podrobnosti, uvádza štúdia vedcov z univerzity v americkom štáte Illinois.
Prevláda názor, že emócie potlá?ajú schopnos? pamäti zaznamenáva? podrobnosti kontextu udalosti, v ktorom sa odohral. Pri emóciami nabitých situáciách sa ?udia ?asto zameriavajú viac na hlavný subjekt, napríklad na havarované auto, a menej na ostatné informácie.
Vedci na vytvorenie celkového obrazu ú?inku emócií spojili snímanie mozgu, behaviorálne dáta a dáta o pozornosti. Po?as magnetickej rezonancie pri emotívnych situáciách, na ktoré si ú?astníci jasne spomínali, odhalili spojenie medzi ?as?ou mozgu aktivovanou pri spomínaní a ?as?ou aktivovanou pri emóciách. Ú?astníci štúdií si v?aka nemu dokázali jasnejšie spomenú? na podrobnosti kontextu udalosti. Toto zistenie protire?í vžitému názoru, pod?a ktorého emócie negatívne ovplyv?ujú spomínanie na kontextové detaily, pretože ovplyv?ujú ?asti mozgu aktivované pri spomínaní.
Znalos? spôsobu, ktorým emócie ovplyv?ujú spomienky, a spôsobu jeho ovplyv?ovania umožní výrazne zvýši? duševnú pohodu a zmierni? ochorenia ako depresia, úzkos? a posttraumatický stresový syndróm (PTSD).
Výsledky štúdie možno využi? aj pri zlepšovaní pamäte všeobecne. To je ve?mi dôležité pri senioroch, pretože starnutie ?asto sprevádza zhoršenie práve kontextovej pamäte.
Archeológovia v starovekom meste Petra, ležiacom v dnešnom Jordánsku, objavili hrob s 12 telami a množstvom milodarov. Pod známou budovou takzvanej pokladnice bol ukrytý približne 2000 rokov.
Povolenie jordánskej vlády výskumníkom týžde? umož?ovalo skúma? budovu pokladnice (al-Chazna), známu napríklad z filmov Indiana Jones a posledná krížová výprava alebo Múmia 2. Pôvodne plánovali zisti? stav pamiatky a jej okolia, georadar však pod podlahou odhalil dutinu.
Narazili však na problém. Mesto Petra je od roku 1985 zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO a od roku 2007 je jedným zo siedmich nových divov sveta. Nemohli tak kopa? priamo nadol skrz podlahu pokladnice, pretože by vzácnu pamiatku poškodili. Do dutiny sa preto prekopali zvonka tunelom h?beným ru?ne.
V dutine našli 12 pomerne dobre zachovaných kostier s ve?kým množstvom hrobových milodarov. Tie majú pre vedcov obrovskú hodnotu, pretože môžu prinies? nové poznatky o pokladnici samotnej, meste Petra aj o Nabatejcoch, ktorí mesto založili.
Zdroj feed teraz.sk
