Prítomnos? regenera?ných inicia?ných buniek (RIC) dokáže zaisti? zhojenie rán bez jaziev, uvádza nová štúdia publikovaná ?eskými vedcami.
Schopnos? hoji? sa bez jaziev je typická pre embryá, ktoré sú dokonca schopné zregenerova? i chýbajúce ?asti tela. Schopnos? hojenia bez jaziev majú aj ešte nenarodené deti, lekári ju využívajú tak, že niektoré korek?né operácie vykonávajú ešte v tele matky. Rozhodujúcim faktorom pri prežití a správnom vývoji je pravdepodobne rýchlos? uzatvorenia, uvádza AV ?R v tla?ovej správe.
?udské telo neskôr schopnos? hoji? sa bez jaziev stráca a na mieste rán jazvy ostávajú. Objavenie prí?iny, možnos? obnovy hojenia bez jaziev a schopnos? regenerácie stratených ?astí tela sú v sú?asnosti ve?mi atraktívnou oblas?ou moderného zdravotníctva.
Vhodným výskumným objektom sú pre schopnos? rýchlej regenerácie chvosta žubrienky žiab pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis) v raných štádiách vývinu. Po?as vývinu túto schopnos? na nieko?ko dní stratia a neskôr ju opä? získajú, preto sú ideálnym modelom pre štúdium hojenia.
Približne 3500-ro?ný hrob z bronzovej doby objavený na severozápade ?íny obsahoval najstarší známy syr na svete. Syr bol rozprestretý na tele múmie.
Archeológovia hrob odkryli ešte v roku 2003 po?as vykopávok na archeologickej lokalite Cintorín Siao-che (Xiaohe Cemetery) ozna?ovanej aj Ördekova nekropola. Lokalita leží v púšti Taklamakan, ktorá tvorí sú?as? Tarimskej panvy v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-?iang na severozápade ?íny.
Vykopávky v minulosti odhalili množstvo ve?mi dobre zachovaných tiel. Spôsobilo to suché púštne podnebie, ktoré mnohé z nich prirodzene vysušilo a mumifikovalo. Prispelo aj k zachovaniu syra, ktorý v podobe bielej tuhej hmoty ležal okolo krku mumifikovanej ženy. Vedci hmotu pôvodne považovali za ?asti šperkov. Skuto?nos? odhalila až analýza vzoriek vykonaná 21 rokov po vykopávkach, ktorá zistila aj jeho druh – kefírový syr obsahujúci kozie a kravské mlieko.
„Bežný (kefírový) syr je mäkký, tu to však neplatí. Premenil sa na suchý, hustý a tvrdý prach,“ vyhlásila paleogeneti?ka ?chiao-mej Fu z ?ínskej akadémie vied v Pekingu pre televíziu NBC News. Na otázku televízie, ?i je syr ešte jedlý a ?i by ho ochutnala, reagovala jednozna?ne: „Ani náhodou„.
Model umelej inteligencie (AI) vyh?adáva už schválené lieky s potenciálom zabra? aj na vzácne ochorenia, pre ktoré zatia? nie je dostupná lie?ba.
Celosvetovo existujú tisíce vzácnych a nediagnostikovaných ochorení. Hoci každé z nich jednotlivo postihuje iba malý po?et ?udí, všetky spolo?ne sa týkajú približne 300 miliónov ?udí po celom svete, ?ím výrazne ovplyv?ujú ?udskú spolo?nos? i ekonomiku.
V Spojených štátoch však zatia? existujú lieky schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a lie?iv (FDA) iba pre pä? až sedem percent takýchto ochorení. Mnohé ochorenia preto zostávajú nelie?ené alebo lie?ené nedostato?ne.
Vývoj nových liekov je náro?ný a zd?havý proces. Pomôc? by mohol nový nástroj využívajúci AI zvaný TxGNN. Vedci nástroj vyvinuli špecificky na identifikáciu liekov s potenciálom zabera? na vzácne ochorenia a na ochorenia bez schválenej lie?by.
Model zatia? odhalil takmer 8000 nových liekov (schválených FDA alebo vo fáze klinického skúšania) s potenciálom lie?i? viac než 17.000 ochorení, z ktorých mnohé zatia? nemajú schválené žiadne lieky. Zárove? ide o dosia? najvä?ší po?et ochorení, ktoré jeden model s AI dokáže zvládnu?. Výskumníci však tvrdia, že ho možno použi? aj na viac než 17.000 ochorení, s ktorými spo?iatku pracoval.
Autori nástroja ho sprístupnili bezplatne a nabádajú lekárov vykonávajúcich klinické štúdie a iných vedeckých pracovníkov, aby ho aktívne využívali najmä pri h?adaní lie?by ochorení, pri ktorých zatia? absentuje.
Zdroj feed teraz.sk
