Vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus), ?udovo tasmánsky tiger, je dnes už vyhynutý va?kovec z ?e?ade vakovlkovité. Výzorom a spôsobom života sa podobal psovi alebo vlkovi, nemá s nimi však ni? spolo?né. Ako va?kovec je príbuzný napríklad kengure alebo koale. Vyhynul 7. septembra 1936, ke? v ZOO v austrálskom meste Hobart uhynul posledný známy jedinec. Dôvodom jeho vyhubenia bol lov farmármi, ktorým napádal stáda.
Spolo?nos? Colossal Biosciences z amerického Dallasu však uviedla, že nedávny dátum vyhynutia vakovlka z neho robí horúceho kandidáta na pokus o jeho „vzkriesenie“. Spolo?nos? v minulosti ohlásila plány oživi? srstnaté mamuty alebo vtáka dodo. Chce pri tom využi? pokroky v oblasti úpravy génov a reproduk?nej biológie.
Vä?šina pokusov o rekonštrukciu genetického kódu dávno vyhynutých zvierat zlyháva na krehkosti DNA, pretože jej molekuly sa postupom ?asu rozpadávajú.
Vedcom by však mohlo pomôc? to, že vakovlk vyhynul iba nedávno. Múzeum v Melbourne uchováva v liehu 108-ro?ný exemplár tasmánskeho tigra. Vedci z neho odobrali vzorku, z ktorej sa im podarilo získa? sekvenciu DNA, ktorá je pod?a ich slov na 99,9 percenta zhodná s originálom.
„Tento nový zdroj nám umožní zisti?, ?o vakovlk dokázal odhali? ?uchom, chu?ou a zrakom a tiež fungovanie jeho mozgu,“ vyhlásil profesor Andrew Pask z Melbournskej univerzity, ktorý sa podie?a na projekte.
Získanie génov vakovlka je však iba prvým krokom k jeho opätovnému uvedeniu do života. Spolo?nos? Colossal sa o návrat vakovlka usiluje úpravou génov jeho najbližšieho príbuzného. Tým je vakomyš hrubochvostá (Sminthopsis crassicaudata), ktorá je ve?ká asi ako škre?ok. Colossal sa úpravou jej génov snaží vytvori? tvora, ktorý bude ?o najvernejšou kópiou vakovlka.
Plán spolo?nosti však má aj svojich odporcov. Niektorí ochrancovia prírody tvrdia, že milióny dolárov investované spolo?nos?ami ako Colossus by priniesli viac osohu, ak by smerovali do záchrany životného prostredia zvierat, ktorým v sú?asnosti hrozí vyhynutie – do tejto kategórie patrí až pätina austrálskych pôvodných druhov cicavcov.
Ozývajú sa aj hlasy, pod?a ktorých je neetické usilova? sa o návrat zvierat do životného prostredia tak výrazne znehodnoteného ?lovekom, že tieto zvieratá tam možno už nebudú schopné preži?.
Poslednou skupinou odporcov sú vedci, ktorí celý proces považujú za takmer rozprávku, pretože je technicky príliš náro?ný. Oponujú im však ?alší, pod?a ktorých môže by? užito?ný aj neúspešný pokus. Môže totiž prinies? nové poznatky o dávno vyhynutých druhoch a uchovávaní DNA pre budúce generácie výskumníkov.
Zdroj feed teraz.sk