Vážený Úrad vlády, takto to ďalej nejde! Toto totiž už nie sú tlačové konferencie, je to jeden kontinuálny škandál na pokračovanie v podaní časti zmyslov zbavených médií. Keď mu včera po rokovaní vlády Markizáčka Martina Töröková skákala do reči tak, že ju akoby v tranze absolútne nezaujímalo, že jej premiér práve odpovedá, čo s Markízou spriahnutý Denník N kvitoval ako Törökovej snahu položiť iba doplňujúcu otázku, do kúta tlačený Robert Fico bezmocne skonštatoval „Nekričte na mňa. Vy máte čaro pokaziť každú tlačovku….“ To isté pokračovalo aj keď pred mikrofón predstúpil podpredseda vlády Robert Kaliňák.
Pozerám sa na to ako novinár, a zároveň sa na to snažím dívať aj ako bežný občan, a žasnem…. toto už predsa dávno nie sú žiadne tlačovky, načo to? Veď Je to jedna primitívna, organizovaná nonstop škandalizácia vlády a premiéra. So serióznou žurnalistikou to nielen, že nemá nič spoločné, toto už žiadna žurnalistika dávno nie je – nie je to už vôbec nič. Ani len obyčajné tupé pavlačové prekrikovanie ako vystrihnuté z talianskeho filmu. Töröková, pokiaľ viem, má nejakých 40 rokov….. to znamená, že v roku 1990 mohla mať tak 4 roky, plus mínus. To som vtedy už bol vedecko-technický žurnalista a politický komentátor keď táto bulvárna redaktorka protislovenskej televízie ešte nechodila ani len do základnej školy. Aká pridaná hodnota to je v jej podaní? Nič, nula, zero!
Dokedy to bude Úrad vlády takto trpieť, pýtam sa? Vyhoďte to von, zmeňte systém, pohnite sa, robte niečo, odoberte akreditáciu, kašlite pre mňa za mňa na to čo Európska komisia alebo Rada Európy na to povie! Jeden novinár jedna otázka na jednu tému, plus jedna doplňujúca, a dosť! Som všetkými desiatimi za to, aby boli médiá kritické k vláde, ktorejkoľvek vláde, tu ide ale o niečo iné ako o kritiku. Médiá, po boku s časťou mimovládneho sektora a s celou opozíciou, sú v organizovanom politickom boji „na život a na smrť“ proti demokraticky zvolenej vláde. Kto to nevidí a tvári sa, že to je normálne, nič nepochopil a môže sa „tešiť“ čo nastane po budúcoročných voľbách.
Treba umožniť aj alternatívnym novinárom am blok účasť na tlačovkách Úradu vlády a ministerstiev, alebo tie masochistické tlačovky jednoducho zrušiť a nájsť iný spôsob informovania verejnosti. V ére informačnej spoločnosti už u nás bohužiaľ nie sú prinajmenšom od roku 2018 normálne pomery, tak na čo brať ohľady? Nestačí iba konštatovať na adresu médií, ako to pred pol rokom urobil Cintulom dostrieľaný premiér, že tu sú iba samí krvilační bastardi. Čo z toho? Bol to síce ľudsky pochopiteľný, ale v konečnom dôsledku márny výkrik do tmy…. Ktorý sa nás alternatívcov navyše dotkol, ak by to niekoho z vlády zaujímalo.
Kedy sa Úrad vlády mieni konečne na nejaký seriózny spôsob stretnúť aj s nepochopiteľne ignorovanými novinármi a komentátormi alternatívy? Ak pre nič iné, tak aspoň s ohľadom na to, aké svinstvo sa teraz deje s Dannym Kollárom…. Je tu vôbec niekde aj nejaká komunikačná stratégia a koncepcia mediálnej politiky vlády? Kto ju kedy videl? Ak áno, kto ju má na starosti? Jedenásteho februára 2025 som sa o tom chcel dozvedieť aspoň niečo a požiadal som o stretnutie s riaditeľom tlačového a informačného odboru Úradu vlády a s niekým zodpovedným, kto tam má v portfóliu styk s verejnosťou.
Boli sme aj s kolegyňou komplet odignorovaní, až na slušného úradníka, ktorý sa s nami na dve hodiny stretol, hoci mal v ten deň práve dovolenku, ale to je všetko. Viem, že napísal o tom písomnú správu, no tá samozrejme nikoho nezaujímala, a ešte kohosi aj popudilo, že čo sa má nejaký Zoldy čo zaujímať o mediálnu politiku vlády, aby vedel či a ako by sa dalo pomôcť. No a potom sa od študenta Janigu dozvieš, že keď spolu s novinárom Andrew Higginsom z New York Times pripravoval ten otrasný článok NYT o činnosti a politike Ficovej vlády a požiadali predtým o stretnutie a interview, boli tiež odmietnutí.
Zdroj telegram
