V statuse na sieti X Mohammadíová, ktorá je vo väzení od novembra 2021, objasnila, že „politické a ideologické väzenkyne“ v obávanej teheránskej väznici Evín vyhlásili svoju hladovku „na znak solidarity s ?udom protestujúcim v Iráne proti represívnej politike vlády“.
Vo svojom vyhlásení Mohammadíová dodala, že pri príležitosti druhého výro?ia vzniku hnutia Ženy, život, sloboda „opätovne potvrdzujeme náš záväzok dosiahnu? demokraciu, slobodu a rovnos? a porazi? teokratický despotizmus“.
Mohammadíová je známou bojovní?kou proti povinnému noseniu hidžábu a proti trestu smrti v Iráne. Vä?šinu posledného desa?ro?ia strávila vo väzení a opakovane držala protestné hladovky. Aj Nobelovu cenu za mier udelenú za rok 2023 museli v Osle prevzia? jej deti, pretože Mohammadíová bola v tom ?ase vo väzení.
Experti OSN v auguste obvinili Irán, že Mohamedíovej upiera riadnu zdravotnú starostlivos?, pri?om uviedli, že 6. augusta bola vo väznici Evín „údajne vystavená fyzickému násiliu, stratila vedomie a utrpela zranenia hrudného koša a iných ?astí tela“. Iránske úrady priznali, že došlo ku konfrontácii, ale Mohammadíovú obvinili z „provokácie“. Väzenské úrady sú?asne popreli, že by väzenkyne bili.
Protesty vedené ženami vypukli v Iráne po tom, ?o Amíníová 16. septembra 2022 zomrela vo väzbe. Protesty pokra?ovali celú jese? i v zime, pri?om otriasli režimom, ktorý ich však napokon brutálne potla?il.
Organizácia na ochranu ?udských práv Amnesty International uviedla, že bezpe?nostné sily použili pri zásahoch proti demonštranom úto?né pušky a brokovnice. Pod?a ?udskoprávnych aktivistov o život prišlo najmenej 551 ?udí. Pod?a OSN boli ?alšie tisíce ?udí zadržané. Nad nieko?kými z nich súdy dokonca vyniesli tresty smrti.
Na výzvu ob?ianskej spolo?nosti a aktivistov za ?udské práva vo Francúzsku sa v nede?u na Námestí Bastily v Paríži konalo zhromaždenie na podporu iránskych žien, informoval spravodajský web France24.
Zdroj feed teraz.sk
