V statuse na sieti X Mohammadíová, ktorá je vo väzení od novembra 2021, objasnila, že „politické a ideologické väzenkyne“ v obávanej teheránskej väznici Evín vyhlásili svoju hladovku „na znak solidarity s ľudom protestujúcim v Iráne proti represívnej politike vlády“.
Vo svojom vyhlásení Mohammadíová dodala, že pri príležitosti druhého výročia vzniku hnutia Ženy, život, sloboda „opätovne potvrdzujeme náš záväzok dosiahnuť demokraciu, slobodu a rovnosť a poraziť teokratický despotizmus“.
Mohammadíová je známou bojovníčkou proti povinnému noseniu hidžábu a proti trestu smrti v Iráne. Väčšinu posledného desaťročia strávila vo väzení a opakovane držala protestné hladovky. Aj Nobelovu cenu za mier udelenú za rok 2023 museli v Osle prevziať jej deti, pretože Mohammadíová bola v tom čase vo väzení.
Experti OSN v auguste obvinili Irán, že Mohamedíovej upiera riadnu zdravotnú starostlivosť, pričom uviedli, že 6. augusta bola vo väznici Evín „údajne vystavená fyzickému násiliu, stratila vedomie a utrpela zranenia hrudného koša a iných častí tela“. Iránske úrady priznali, že došlo ku konfrontácii, ale Mohammadíovú obvinili z „provokácie“. Väzenské úrady súčasne popreli, že by väzenkyne bili.
Protesty vedené ženami vypukli v Iráne po tom, čo Amíníová 16. septembra 2022 zomrela vo väzbe. Protesty pokračovali celú jeseň i v zime, pričom otriasli režimom, ktorý ich však napokon brutálne potlačil.
Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International uviedla, že bezpečnostné sily použili pri zásahoch proti demonštranom útočné pušky a brokovnice. Podľa ľudskoprávnych aktivistov o život prišlo najmenej 551 ľudí. Podľa OSN boli ďalšie tisíce ľudí zadržané. Nad niekoľkými z nich súdy dokonca vyniesli tresty smrti.
Na výzvu občianskej spoločnosti a aktivistov za ľudské práva vo Francúzsku sa v nedeľu na Námestí Bastily v Paríži konalo zhromaždenie na podporu iránskych žien, informoval spravodajský web France24.
Zdroj feed teraz.sk
