Americký technologický gigant Meta oznámil uzavretie partnerstva so startupom Anduril Industries, ktorý sa venuje vývoju technológií v obrane a vojenstve. Rozšírenú realitu (AR) a umelú inteligenciu (AI) od Mety využijú spoločne s platformou na analýzu dát Lattice od Andurilu pravdepodobne na vývoj špeciálnych okuliarov či prilieb pre vojakov.
„Spoločnosť Meta strávila posledné desaťročie vývojom umelej inteligencie a rozšírenej reality, aby umožnila vytváranie počítačovej platformy budúcnosti,“ uviedol zakladateľ korporácie Meta Mark Zuckerberg. „Sme hrdí na to, že môžeme byť partnerom spoločnosti Anduril a pomáhať prinášať tieto technológie americkým vojakom, ktorí chránia naše záujmy doma i v zahraničí,“ pokračoval.
„Som rád, že budem môcť opäť spolupracovať s Metou,“ vyhlásil zakladateľ Andurilu Palmer Luckey. Ten v minulosti založil startup Oculus, ktorý Meta (vtedy ešte pod menom Facebook) odkúpila v roku 2014 za viac ako dve miliardy dolárov. Luckey ostal v Oculuse aj po odkúpení Facebookom. Odišiel až v roku 2017 po tom, čo Meta dostala po súdnom spore ohľadom technológie Oculus Rift vysokú pokutu.
Platforma Lattice je podľa Andurilu systém poháňaný umelou inteligenciou, ktorý prepája údaje z tisícov rôznych zdrojov s cieľom poskytovať v reálnom čase informácie o bojisku pre účinnejšie rozhodovanie. Meta v minulosti nazvala modely AI „nevyhnutnými na to, aby Spojené štáty zvíťazili nad Čínou a zaistili americkú dominanciu v oblasti umelej inteligencie“.
Slávny valčík „Na krásnom modrom Dunaji“ od rakúskeho skladateľa Johanna Straussa mladšieho vysielali do vesmíru. Stalo sa tak pri príležitosti 200. výročia narodenia tohto „kráľa valčíkov“.
Skladba zaznela v podaní Viedenských symfonikov a vyslali ju ako rádiový signál z veľkej antény Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v Španielsku. Prenos do vesmíru bol zároveň oslavou 50. výročia založenia ESA. Udalosť sprevádzalo živé vystúpenie orchestra, ktoré streamovali na internete a verejných premietaniach vo Viedni, Madride a New Yorku.
„Digitalizovaný zvuk bude vysielaný do veľkej satelitnej antény v pozemnej stanici Cebreros ESA v Španielsku,“ uviedol pred vystúpením generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher. Odtiaľ bude valčík „prenášaný formou elektromagnetických vĺn,“ doplnil.
Skladbu vyslali rýchlosťou svetla (približne miliarda kilometrov za hodinu). Signál sa dostal k Mesiacu za 1,5 sekundy, na Mars za 4,5 minúty, k Jupiteru za 37 minút a na Neptún za štyri hodiny. Za približne 23 hodín a tri minúty sa dostal k americkej medziplanetárnej sonde Voyager 1 – najvzdialenejšiemu ľudskému výtvoru, ktorý sa momentálne nachádza vyše 24 miliárd kilometrov od Zeme.
Nejde o prvú akciu tohto druhu – v roku 2008 americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyslal do vesmíru pieseň Across the Universe od skupiny Beatles. Vlani zase k Venuši smerovala skladba The Rain (Supa Dupa Fly) od Missy Elliott. V minulosti dokonca zaznela hudba aj priamo z Marsu – v roku 2012 tam NASA poslala skladbu Reach for the Stars od will.i.ama, ktorú rover Curiosity prehral a signál následne odvysielal späť na Zem.
Tím archeológov zo Slovenska a Guatemaly vedený profesorom Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objavil v severnej Guatemale pozostatky mayského mesta staré takmer 3000 rokov. Výskumníci pomenovali nálezisko Los Abuelos (Starí rodičia), pretože sa tam našli aj dve kamenné sochy pripomínajúce ľudské postavy pravdepodobne venované kultu predkov.
Na mieste sa našlo aj observatórium, pyramídy, oltáre, fragmenty stél a keramika. Nálezisko objavené v dažďovom pralese v provincii Petén sa rozprestiera na ploche približne 16 štvorcových kilometrov. Leží 21 kilometrov od významného náleziska Uaxactún a 40 kilometrov južne od Tikalu, jedného z najdôležitejších kultúrnych centier mayskej civilizácie, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Novoobjavené nálezisko bolo zrejme jedným z najstarších a najdôležitejších rituálnych centier mayskej civilizácie v regióne, uviedol profesor Kováč na štvrtkovej tlačovej konferencii v meste Guatemala. Datuje sa do stredného predklasického obdobia mayskej civilizácie (približne 800 – 500 rokov pred n. l.). Spomínané sediace sochy, zobrazujúce zrejme muža a ženu ako pár, pochádzajú z obdobia medzi rokmi 500 – 300 pred n. l. Sochy sú vysoké približne 1,5 metra. Pri ich nohách sa našla keramika, ktorá bola pravdepodobne úmyselne rozbitá.
Tím archeológov zo Slovenska a Guatemaly uskutočnil nálezy aj v ďalších dvoch blízkych lokalitách – Petnale a Cambrayale. V Petnale, o ktorom sa predpokladá, že bol bývalým mayským politickým centrom, sa našla 33 metrov vysoká pyramída s nástennými maľbami z predklasického obdobia a jedinečným systémom kanálov – doteraz najväčšia v skúmanej oblasti.
Zdroj feed teraz.sk
