Americký technologický gigant Meta oznámil uzavretie partnerstva so startupom Anduril Industries, ktorý sa venuje vývoju technológií v obrane a vojenstve. Rozšírenú realitu (AR) a umelú inteligenciu (AI) od Mety využijú spolo?ne s platformou na analýzu dát Lattice od Andurilu pravdepodobne na vývoj špeciálnych okuliarov ?i prilieb pre vojakov.
„Spolo?nos? Meta strávila posledné desa?ro?ie vývojom umelej inteligencie a rozšírenej reality, aby umožnila vytváranie po?íta?ovej platformy budúcnosti,“ uviedol zakladate? korporácie Meta Mark Zuckerberg. „Sme hrdí na to, že môžeme by? partnerom spolo?nosti Anduril a pomáha? prináša? tieto technológie americkým vojakom, ktorí chránia naše záujmy doma i v zahrani?í,“ pokra?oval.
„Som rád, že budem môc? opä? spolupracova? s Metou,“ vyhlásil zakladate? Andurilu Palmer Luckey. Ten v minulosti založil startup Oculus, ktorý Meta (vtedy ešte pod menom Facebook) odkúpila v roku 2014 za viac ako dve miliardy dolárov. Luckey ostal v Oculuse aj po odkúpení Facebookom. Odišiel až v roku 2017 po tom, ?o Meta dostala po súdnom spore oh?adom technológie Oculus Rift vysokú pokutu.
Platforma Lattice je pod?a Andurilu systém pohá?aný umelou inteligenciou, ktorý prepája údaje z tisícov rôznych zdrojov s cie?om poskytova? v reálnom ?ase informácie o bojisku pre ú?innejšie rozhodovanie. Meta v minulosti nazvala modely AI „nevyhnutnými na to, aby Spojené štáty zví?azili nad ?ínou a zaistili americkú dominanciu v oblasti umelej inteligencie“.
Slávny val?ík „Na krásnom modrom Dunaji“ od rakúskeho skladate?a Johanna Straussa mladšieho vysielali do vesmíru. Stalo sa tak pri príležitosti 200. výro?ia narodenia tohto „krá?a val?íkov“.
Skladba zaznela v podaní Viedenských symfonikov a vyslali ju ako rádiový signál z ve?kej antény Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v Španielsku. Prenos do vesmíru bol zárove? oslavou 50. výro?ia založenia ESA. Udalos? sprevádzalo živé vystúpenie orchestra, ktoré streamovali na internete a verejných premietaniach vo Viedni, Madride a New Yorku.
„Digitalizovaný zvuk bude vysielaný do ve?kej satelitnej antény v pozemnej stanici Cebreros ESA v Španielsku,“ uviedol pred vystúpením generálny riadite? ESA Josef Aschbacher. Odtia? bude val?ík „prenášaný formou elektromagnetických v?n,“ doplnil.
Skladbu vyslali rýchlos?ou svetla (približne miliarda kilometrov za hodinu). Signál sa dostal k Mesiacu za 1,5 sekundy, na Mars za 4,5 minúty, k Jupiteru za 37 minút a na Neptún za štyri hodiny. Za približne 23 hodín a tri minúty sa dostal k americkej medziplanetárnej sonde Voyager 1 – najvzdialenejšiemu ?udskému výtvoru, ktorý sa momentálne nachádza vyše 24 miliárd kilometrov od Zeme.
Nejde o prvú akciu tohto druhu – v roku 2008 americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyslal do vesmíru piese? Across the Universe od skupiny Beatles. Vlani zase k Venuši smerovala skladba The Rain (Supa Dupa Fly) od Missy Elliott. V minulosti dokonca zaznela hudba aj priamo z Marsu – v roku 2012 tam NASA poslala skladbu Reach for the Stars od will.i.ama, ktorú rover Curiosity prehral a signál následne odvysielal spä? na Zem.
Tím archeológov zo Slovenska a Guatemaly vedený profesorom Milanom Ková?om z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objavil v severnej Guatemale pozostatky mayského mesta staré takmer 3000 rokov. Výskumníci pomenovali nálezisko Los Abuelos (Starí rodi?ia), pretože sa tam našli aj dve kamenné sochy pripomínajúce ?udské postavy pravdepodobne venované kultu predkov.
Na mieste sa našlo aj observatórium, pyramídy, oltáre, fragmenty stél a keramika. Nálezisko objavené v daž?ovom pralese v provincii Petén sa rozprestiera na ploche približne 16 štvorcových kilometrov. Leží 21 kilometrov od významného náleziska Uaxactún a 40 kilometrov južne od Tikalu, jedného z najdôležitejších kultúrnych centier mayskej civilizácie, ktoré je zapísané na zozname svetového dedi?stva UNESCO.
Novoobjavené nálezisko bolo zrejme jedným z najstarších a najdôležitejších rituálnych centier mayskej civilizácie v regióne, uviedol profesor Ková? na štvrtkovej tla?ovej konferencii v meste Guatemala. Datuje sa do stredného predklasického obdobia mayskej civilizácie (približne 800 – 500 rokov pred n. l.). Spomínané sediace sochy, zobrazujúce zrejme muža a ženu ako pár, pochádzajú z obdobia medzi rokmi 500 – 300 pred n. l. Sochy sú vysoké približne 1,5 metra. Pri ich nohách sa našla keramika, ktorá bola pravdepodobne úmyselne rozbitá.
Tím archeológov zo Slovenska a Guatemaly uskuto?nil nálezy aj v ?alších dvoch blízkych lokalitách – Petnale a Cambrayale. V Petnale, o ktorom sa predpokladá, že bol bývalým mayským politickým centrom, sa našla 33 metrov vysoká pyramída s nástennými ma?bami z predklasického obdobia a jedine?ným systémom kanálov – doteraz najvä?šia v skúmanej oblasti.
Zdroj feed teraz.sk
