Detská obrna, zvaná tiež poliomyelitída alebo latinsky poliomyelitis anterior acuta, je vysoko nákazlivá infek?ná choroba. Vyvoláva ju poliovírus prenášaný kvapô?kovou infekciou alebo kontaktom s nakazenými fekáliami. Vírus napáda ?as? miechy ovládajúcu pohyb svalov a u nevakcinovaného jedinca môže spôsobi? trvalé ochrnutie až smr?. Naj?astejšie postihuje deti vo veku tri až osem rokov, hoci sa sporadicky objavili aj prípady ochorenia starších detí alebo dospelých. Neexistuje žiadna ú?inná lie?ba choroby, ochranu pred ?ou poskytuje vakcinácia, ktorou sa chorobu podarilo celosvetovo takmer vyhubi?. Pod?a údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z októbra 2023 sa poliovírus v prírode endemicky vyskytoval v Pakistane a Afganistane.
Vakcinácia má pod?a WHO dlhú históriu siahajúcu najmenej do 15. storo?ia. ?udia v rôznych ?astiach sveta sa snažili chráni? pred pravými kiah?ami (variolou) tak, že zdravých ?udí zámerne vystavovali ochoreniu. V roku 1774 sa Benjaminovi Jestymu podarilo urobi? ve?ký pokrok – úspešne overil teóriu, pod?a ktorej prekonanie infekcie vyvolanej vírusom kravských kiahní ochránilo ?loveka aj pred pravými kiah?ami.
V máji roku 1796 za?al tento poznatok rozvíja? anglický lekár Edward Jenner. Svojho osemro?ného syna Jamesa Phippsa nakazil kravskými kiah?ami získanými z rany na ruke nakazenej doji?ky kráv. Chlapec poci?oval nevo?nos? a trpel lokálnou infekciou, no po nieko?kých d?och sa úplne uzdravil. Jenner o dva mesiace neskôr, v júli 1796, syna nakazil pravými kiah?ami, aby otestoval jeho imunitu. Choroba sa u chlapca neprejavila a on sa tak stal prvým vakcinovaným ?lovekom. Termín vakcinácia vznikol z latinského výrazu pre kravu – vacca.
Ke? vedci o viac než 130 rokov neskôr pátrali po vakcíne proti detskej obrne, bol už princíp tvorby vakcín dobre známy. Napriek tomu, že vedci sa snažili vyrobi? vakcínu proti detskej obrne už od 30. rokov 20. storo?ia, významný pokrok sa podarilo urobi? až v roku 1948, ke? John Enders v laboratóriu úspešne kultivoval poliovírus v ?udskom tkanive.
Prvú ú?innú vakcínu proti detskej obrne vyvinul tím Jonasa Salka na Pittsburskej univerzite v Spojených štátoch. Kým sa však dostala k pacientom, bolo potrebné potvrdi? jej bezpe?nos?, nasledovalo preto nieko?ko rokov jej testovania.
Na prvej malej skupine detí a dospelých bola odskúšaná 26. marca 1953, výsledky o dva dnni neskôr publikoval vedecký žurnál JAMA (The Journal of the American Medical Association).
?alšie o ?osi vä?šie testovanie sa za?alo 23. febrára 1954 na základnej škole a v domove pre telesne postihnuté deti v Pittsburghu v štáte Pensylvánia.
Skuto?ne masívna skúška vakcíny sa za?ala jej podaním 4000 de?om na základnej škole v meste McLean v štáte Virgínia. Do jej ukon?enia sa do nej zapojilo približne 1,8 milióna detí v 44 štátoch USA. Výsledky boli oznámené 12. apríla 1955, v de? desiateho výro?ia Franklina D. Roosevelta. Prezident bol od roku 1921, ke? mal 39 rokov, až do svojej smrti v roku 1945, paralyzovaný od pása nadol. Paralýzu pod?a lekárov spôsobila práve obrna, hoci sa objavili aj názory, že ju mohla vyvola? iná choroba.
Detská obrna však dokáže okrem ?iasto?nej paralýzy spôsobi? aj úplnú paralýzu, ktorá postihuje dýchacie svaly zodpovedné za vtlá?anie vzduchu do p?úc a jeho opätovné vypudzovanie. Takto paralyzované osoby boli odkázané na mechanickú ventiláciu, boli preto vložené do stroja, ktorý dýchal za nich. Na podporu dýchania využíval negatívny tlak (podtlak) a dostal názov „železné p?úca“. V minulosti boli takéto mechanické ventilácie rozšírené, neskôr ich nahradili moderné zariadenia využívajúce intubáciu a vhá?anie vzduchu do p?úc.
Držite?om Guinnessovho svetového rekordu za d?žku ?asu strávenú v železných p?úcach je Ameri?an Paul Alexander. Prežil v nich takmer 72 zo 78 rokov svojho života a zomrel 11. marca 2024. V sú?asnosti je posledným ?lovekom používajúcim železné p?úca Ameri?anka Martha Lillardová.
Zdroj feed teraz.sk
