„Samozrejme, že sú aj samovraždy bez varovania, avšak je potrebné pozna?, pochopi? a citlivo vníma? varovné signály,“ dodalo s tým, že myšlienky na samovraždu sú ?astokrát do?asné. „Práve preto je potrebné poskytnutie správnej intervencie v správnom ?ase. Pomoc vždy existuje,“ ozrejmili odborníci.
Mnoho ?udí, ktorí uvažujú o samovražde, pod?a ich slov nevedia s kým o tom môžu hovori?. „?udia, ktorí uvažujú o samovražde, ?asto kvôli stigme nechcú nikoho so svojím prežívaním ob?ažova?, a tak o tom nemusia hovori?. Práve otázka, ?i niekto uvažuje o samovražde, dokáže daného ?loveka ochráni?. Cíti sa vypo?utý, znižujú sa pocity uväznenia. Ich prežívanie nadobudne význam, poci?ujú záujem a starostlivos?. Práve takýto rozhovor môže zachráni? život,“ vysvetlilo IP?ko.
Zárove? podotklo, že samovražedné správanie sa nemusí jednozna?ne spája? s psychickým ochorením. „Mnoho ?udí s diagnostikovaným duševným ochorením nie je ovplyvnených samovražedným správaním a naopak, nie všetci, ktorí si zoberú život, majú psychickú poruchu,“ spresnilo.
IP?ko v prvom polroku uskuto?nilo vyše 82.101 pomáhajúcich a krízových komunikácií, pri?om myšlienky na ukon?enie života boli druhou naj?astejšou témou. „Je to 8236 rozhovorov, v ktorých ?udia premýš?ali nad smr?ou,“ spresnili odborníci. Najviac rozhovorov sa pod?a ich slov týkalo vekovej kategórie 15 až 18 rokov. „Na hrane života a smrti sa ocitlo 1394 ?udí. Boli sme s nimi,“ doplnilo ob?ianske združenie s tým, že najviac prípadov sa týkalo mladých vo veku 19 až 24 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
