„Samozrejme, že sú aj samovraždy bez varovania, avšak je potrebné poznať, pochopiť a citlivo vnímať varovné signály,“ dodalo s tým, že myšlienky na samovraždu sú častokrát dočasné. „Práve preto je potrebné poskytnutie správnej intervencie v správnom čase. Pomoc vždy existuje,“ ozrejmili odborníci.
Mnoho ľudí, ktorí uvažujú o samovražde, podľa ich slov nevedia s kým o tom môžu hovoriť. „Ľudia, ktorí uvažujú o samovražde, často kvôli stigme nechcú nikoho so svojím prežívaním obťažovať, a tak o tom nemusia hovoriť. Práve otázka, či niekto uvažuje o samovražde, dokáže daného človeka ochrániť. Cíti sa vypočutý, znižujú sa pocity uväznenia. Ich prežívanie nadobudne význam, pociťujú záujem a starostlivosť. Práve takýto rozhovor môže zachrániť život,“ vysvetlilo IPčko.
Zároveň podotklo, že samovražedné správanie sa nemusí jednoznačne spájať s psychickým ochorením. „Mnoho ľudí s diagnostikovaným duševným ochorením nie je ovplyvnených samovražedným správaním a naopak, nie všetci, ktorí si zoberú život, majú psychickú poruchu,“ spresnilo.
IPčko v prvom polroku uskutočnilo vyše 82.101 pomáhajúcich a krízových komunikácií, pričom myšlienky na ukončenie života boli druhou najčastejšou témou. „Je to 8236 rozhovorov, v ktorých ľudia premýšľali nad smrťou,“ spresnili odborníci. Najviac rozhovorov sa podľa ich slov týkalo vekovej kategórie 15 až 18 rokov. „Na hrane života a smrti sa ocitlo 1394 ľudí. Boli sme s nimi,“ doplnilo občianske združenie s tým, že najviac prípadov sa týkalo mladých vo veku 19 až 24 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
