Prieskum ukázal, že 61 percent respondentov označilo možnosť „radšej nie“ pri otázke, či by Nemecko malo prevziať úlohu vedúcej armády v Európe. Za bolo 38 percent opýtaných. Odmietanie bolo častejšie vo východnom Nemecku (75 percent) v porovnaní so západným (58 percent).
Prieskum prebiehal medzi 15. a 26. septembrom na vzorke 1503 respondentov a venoval sa kľúčovým otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Približne 76 percent opýtaných uviedlo, že sa silno alebo veľmi silno o túto problematiku zaujíma.
Respondenti boli rozdelení pri otázke, či by sa Nemecko malo viac podieľať na riešení medzinárodných kríz alebo zaujať obozretnejší postoj. Podporu intenzívnejšieho zapájania sa vyjadrilo 48 percent opýtaných (51 percent v západnom Nemecku, 35 vo východnom) a 43 percent preferuje zdržanlivosť.
Pokiaľ by sa Nemecko rozhodlo intenzívnejšie zapájať sa do diania vo svete, väčšina opýtaných (71 percent na západe, 84 percent na východe) by preferovala diplomaciu pred vojenskou akciou (19 percent na západe, len 7 percent na východe).
Vnímanie Spojených štátov sa od nástupu prezidenta Donalda Trumpa medzi nemeckou verejnosťou zhoršilo. Takmer tri štvrtiny (73 percent) hodnotí vzájomné vzťahy ako slabé. Približne rovnaká časť populácie hodnotila rok predtým za vlády exprezidenta Joea Bidena vzťahy ako dobré.
Nemci vnímajú ako najdôležitejšieho partnera v oblasti zahraničnej politiky Francúzsko. V prieskume takto označilo Paríž 46 percent ľudí, Washington 26 percent. Približne 72 percent opýtaných uviedlo, že podporuje zvýšenie výdavkov na obranu v najbližšej dekáde, 82 percent respondentov však odmietlo myšlienku zaobstarať si vlastné jadrové zbrane.
Zdroj feed teraz.sk
