„Nervozitu a strach mu odovzdávame my dospelí. Dieťa cíti, že rodič je v nepohode, že sa veľa pýta: Ako bolo, čo bolo, aká bola pani učiteľka?,“ uviedla psychologička. Podotkla, že rodič sa tieto otázky často pýta iným tónom hlasu a dieťa nevie posúdiť prečo, a tak zneistie. Začne sa zamýšľať, čo také sa v škole mohlo stať. „To, že sa škola stane nejaká inštitúcia alebo miesto strachu, tak v dieťati vypestujeme. Potom sa pýtame odborníkov, ako s tým strachom naložiť,“ poukázala.
Pri povahovo úzkostnejších deťoch odporúča rodičom, aby sa pred začiatkom školského roka išli spolu prejsť okolo školy alebo si pozreli stránku školy či fotku novej učiteľky. Zároveň je podľa Smikovej legitímne v prvý deň školy ísť s dieťaťom, držať ho za ruku a pozrieť sa napríklad na nových spolužiakov. „Je pravdepodobné, že čím viac tých vecí vie dieťa predvídať, vie, čo ho čaká, tým je menšie riziko, že sa bude v úzkostných stavoch nachádzať dlho,“ dodala psychologička s tým, že dieťaťu nie je správne hovoriť veľa informácií naraz. Dobré je spomenúť napríklad čas vstávania či raňajok.
Zdroj feed teraz.sk
