Lesné požiare v Zabajkalskom kraji tento rok vypukli skôr ako v ostatných regiónoch, kde k nim obvykle dochádza. Ide o Jakutsko, Buriatsko, Chabarovský kraj a Irkutskú oblasť.
V týchto spomínaných regiónoch zatiaľ nehorí, ale ministerstvo prírodných zdrojov varuje, že „nová sezóna“ bude vo všeobecnosti veľmi náročná: ohrozená totiž nebude len Sibír a Ďaleký východ, ale aj regióny na západe európskej časti Ruska, kde sa sucho zintenzívňuje. Podľa odborníkov sú ohrozené Brianska, Vladimirská, Voronežská i ďalšie oblasti.
V Zabajkalskom kraji bol 23. apríla vyhlásený stav núdze federálneho významu. Pred rokom o takomto čase horelo desaťkrát menej plochy lesov a núdzový stav platil iba v jednom okrese – Akšinskom, na hranici s Mongolskom. V súčasnosti je 44 ohnísk požiarov, z ktorých najväčší ohrozuje obec Tungokočen na severe regiónu.
17. apríla gubernátor Zabajkalského kraja Alexandr Osipov podpísal dekrét, ktorým obyvateľom regiónu zakázal chodiť do prírody a dokonca aj do rekreačných stredísk. Cestovanie medzi osadami teraz vyžaduje súhlas miestnych úradov. Úrady chcú v každej obci nad 1000 obyvateľov zriadiť aspoň dve kontrolné stanovištia.
Horia pritom nielen lesy, ale aj zástavba. V dedine Oloviannaja sa vznietil diskontný obchod, neďaleko mesta Čita takmer vyhorela záhradkárska komunita a v samotnej Čite zhorela garáž a tri súkromné domy a vznietil sa aj opustený internát. Obyvatelia obce Usť-Karsk zostali pred tromi týždňami bez spojenia so svetom, lebo zhoreli drevené stĺpy s telefónnym vedením. Región okrem toho sužuje smog.
„Napriek tomu, že lesné požiare sú v Rusku každý rok, miestne a federálne úrady sa na to stále nedokážu pripraviť,“ uviedol pre spravodajský web Novaja gazeta Anton Beneslavskij, špecialista na prevenciu a hasenie prírodných požiarov a spoluzakladateľ mimovládnej organizácie Pyrocene Alliance.
„Stav lesného hospodárstva v Ruskej federácii od roku 2006 najlepšie vystihuje slovo chaos,“ vysvetlil Beneslavskij. „Hasenie lesných požiarov nikdy nebolo prioritou, a najmä teraz, keď je vojna s Ukrajinou a všetky zdroje sú smerované tam,“ doplnil.
Podľa jeho odhadov s požiarom v Zabajkalskom kraji bojuje iba 1500 hasičov, čo stačí len na ochranu obývaných oblastí. „Toto je katastrofálne málo. Ide o obranné hasenie,“ ozrejmil.
Medzitým úradníci obviňujú za požiare samotných obyvateľov. Polícia a ministerstvo pre mimoriadne situácie pravidelne zverejňujú priznania podpaľačov. Najčastejšie ide o miestnych obyvateľov, ktorí nedokázali ustrážiť založený oheň.
Vinníkov hľadajú aj za pomoci nahlasovateľov. Za pomoc pri chytení podpaľača je sľúbená odmena: za udanie konkrétnej osoby je možné získať až 250.000 rubľov (2663 eur): 100.000 rubľov (1065 eur) za „spoľahlivé informácie o podpaľačovi“ a ďalších 150.000 rubľov (1598 eur), ak ho polícia aj zadrží.
Podľa Beneslavského je deväť z desiatich lesných požiarov skutočne spôsobených ľuďmi, často však neúmyselne. Miestni obyvatelia zámerne totiž na jar spaľujú suchú trávu, pretože je to najlacnejší spôsob, ako vyčistiť pozemok, pastviny alebo zlikvidovať odpad, vysvetľuje odborník.
Podpaľačmi sú často deti. Podľa Viktora Minina z ministerstva pre mimoriadne situácie bolo z doteraz 70 zadržaných až 31 maloletých.
Agentúra TASS v nedeľu informovala o najnovšom požiari, a to v obci Tajožnoje v Krasnojarskom kraji, kde horia aj najmenej štyri rodinné domy. Požiar nateraz zachvátil plochu s rozlohou 900 metrov štvorcových.
Zdroj feed teraz.sk
