Fašiangy sú obdobím od sviatku Troch krá?ov až do polnoci pred Popolcovou stredou. Konajú sa po?as neho nielen rôzne tane?né a maškarné zábavy, ale i zabíja?ky. Názov fašiangy pochádza z nemeckého „der Fasching“, rôzne kúty Slovenska si ho však prispôsobili svojim náre?iam a fašiangy sú tak známe aj napríklad ako fašiang, fašianok, ?i faršongy. Najmä na západe Slovenska, v oblastiach ovplyvnených ?eštinou, sa zachovali pomenovania mäsopust ?i masopust, ktorých korene siahajú k slovu mjasopust z obdobia Ve?kej Moravy.
Fašiangové zábavy sú známe z územia strednej a východnej Európy od Slovinska cez Ma?arsko ?esko, Slovensko, Po?sko a Bulharsko až po Ukrajinu a Rusko. Jednotlivé názvy i spôsob oslavy sa líšia v závislosti od miesta, majú však aj ?osi spolo?né – masky. Po?as fašiangov sa zvykli kona? pochody masiek, ktorými sa „maškary“ snažili odstraši? zlých duchov. Neskôr sa tento zvyk zachoval už len ako tradícia.
V minulosti sa po?as fašiangov nekonali iba zábavy, ale aj svadby. Dôvod bol pragmatický – množstvo ?udí sa živilo po?nohospodárstvom a po?as vegetatívneho obdobia rastlín nebolo na prípravu svadieb dostatok ?asu. Po?as fašiangov však ve?a práce na poli nebolo, preto bol ?as a priestor aj na zábavu. Svadby kedysi neboli iba rodinnou záležitos?ou, ale ?asto sa pri nich schádzala prakticky celá dedina a trvali aj nieko?ko dní.
Fašiangové pokrmy boli ?asto v kontraste s inak striedmou stravou konzumovanou po?as roka. Zabíja?ky poskytovali množstvo mäsa a tuku, ktoré by inak v teplom po?así pred vynálezom chladni?iek ve?mi rýchlo pod?ahli skaze. Nechýbali tak ani vysmážané sladké jedlá ako sú šišky ?i fánky.
Každá zábava sa však raz skon?í a platí to aj o fašiangoch. V utorok pred Popolcovou stredou sa zvykla vystroji? tane?ná zábava, ktorá sa skon?ila o polnoci, ke? sa pochovávala basa. Akt pochovania hudobného nástroja symbolicky uml?al hudobné nástroje po?as pôstneho obdobia.
Pôst sa za?ína Popolcovou stredou známou aj ako Škaredá streda a ozna?uje 40 dní pred Ve?kou nocou. Termín Ve?kej noci však nie je pevný a môže sa medziro?ne posúva? aj o viac než mesiac. Dôvodom je výpo?et jej dátumu – od nicejského koncilu roku 325 n. l. sa slávi v prvú nede?u po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Ak však spln pripadne na nede?u, Ve?ká noc nastane až nasledujúcu nede?u. Táto pohyblivos? termínu Ve?kej noci spôsobuje tiež pohyblivos? dátumu Popolcovej stredy a zvykli sa preto rozlišova? krátke a dlhé fašiangy.
Popolcová streda je v západnej liturgickej tradícii, kam patrí aj rímskokatolícka ?i evanjelická cirkev, prvým d?om pôstneho obdobia. Pomenovanie pochádza z obradu, pri ktorom k?az urobí veriacim na ?elo krížik popolom zo spálených bahniatok z Kvetnej nedele predchádzajúceho roka. Obrad je odkazom na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znak ?útosti svojich hriechov pred Bohom. Fráza „sypa? si popol na hlavu“ sa v podobnom význame stala aj sú?as?ou sloven?iny a používa sa na ozna?enie správania kajúcneho ?loveka.
Pôstne obdobie obklopujú dva dni prísneho pôstu. Mnohí kres?ania celoro?ne konajú skutky kajúcnosti, medzi ktoré patrí aj odopieranie si mäsitých pokrmov v piatok na znak pripomienky Kristovej smrti, prípadne ho nahrádzajú iným skutkom kajúcnosti. Na Popolcovú stredu a Ve?ký piatok, ktorý už nie je sú?as?ou pôstneho obdobia, ale Ve?kono?ného trojdnia (tzv. Ve?kono?né triduum), platí prísny pôst – veriaci od 14. roku veku sa musia zdrža? mäsitého jedla a od 18. do 60. roku veku sa smú najes? iba raz dosýta a dva razy menej. Druhá podmienka však neplatí pre vážne chorých, diabetikov, ?i tehotné ženy. Zdržanie sa mäsa sa v tieto dva dni nedá nahradi? iným skutkom kajúcnosti.
Ve?kono?né trojdnie sa za?ína na ve?er na Zelený štvrtok, pokra?uje Ve?kým piatkom a Svätou sobotou a vrcholí Ve?kono?nou vigíliou. Ukon?ujú ho druhé vešpery Ve?kono?nej nedele známej aj ako nede?a Pánovho zm?tvychvstania.
Zdroj feed teraz.sk
