Útočníka zadržali na mieste činu a identifikovali ako Hadiho Matara (26), ktorý sa následne priznal k obvineniam z pokusu o vraždu druhého stupňa a napadnutia druhého stupňa vzneseným prokurátorom okresu Chautauqua v štáte New York.
Rushdie, ktorý od vydania svojho románu Satanské verše v roku 1988 čelil vyhrážkam smrťou, má pred súdom vypovedať medzi prvými svedkami, píše TASR podľa Reuters. Proces sa koná na súde okresu Chautauqua v meste Mayville, ktoré sa nachádza neďaleko kanadských hraníc. V prípade dokázania viny za pokus o vraždu Matarovi hrozí maximálny trest 25 rokov väzenia.
Matar čelí aj federálnym obvineniam z pokusu o vraždu Rushdieho ako teroristického činu a z poskytovania materiálnej podpory libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh, ktoré je v USA považované za teroristickú organizáciu. Matara budú za to súdiť v samostatnom procese v Buffale.
Rushdie sa stal na celom svete známym svojím štvrtým románom Satanské verše, vydaným v roku 1988. Román vyvolal najmä v moslimských krajinách vlnu protestov.
Kampaň proti Rushdieho románu vyústila až do situácie, keď iránsky duchovný vodca ajatolláh Rúholláh Músaví Chomejní vydal v roku 1989 náboženský dekrét – fatvu – za znevažovaniu islamu, ktorého sa Rushdie v románe podľa neho dopustil. Podľa fatvy má každý moslim povinnosť Rushdieho zabiť. Rushdie sa tak musel od tohto momentu ukrývať a meniť miesto svojho pobytu.
Západné štáty v dôsledku fatvy prerušili diplomatické styky s Iránom a v moslimských mestách sa konali demonštrácie podobné tým, ktoré sa o takmer 20 rokov neskôr objavili na protest proti karikatúram proroka Mohameda zverejneným dánskou tlačou.
Rushdieho romány dostali množstvo literárnych ocenení, napríklad za Deti polnoci získal v roku 2008 prestížnu Man Bookerovu cenu. V roku 2012 vydal memoárovú knihu Joseph Anton: Spomienky (2012), v ktorej spomína aj na Václava Havla, ktorý ho podporoval.
Zdroj feed teraz.sk
