Hrobku objavili v roku 1977 na severe Grécka neďaleko obce Vergina a v archeologickej komunite sa označuje ako „Hrobka I.“ Nachádza sa pod tumulom (veľká pohrebná mohyla), na ktorom bola svätyňa. Niekoľko ďalších hrobiek v jej blízkosti údajne môže ukrývať pozostatky členov Alexandrovej rodiny.
Vzhľadom na to, že „Hrobka I.“ nemá dvere a bola v staroveku zapečatená, je pravdepodobné, že muž a žena boli pochovaní spolu v rovnakom čase, poznamenali vedci.
Rádiokarbónovou analýzou kostí a zubov sa zistilo, že obe osoby žili približne v rokoch 388 až 356 p. n. l. a žena mal 18 až 25 rokov, muž 25 až 35 rokov. Filip mal v roku 336 pred n. l. v čase smrti približne 46 rokov a preto nemohlo ísť o jeho pozostatky, uvádza štúdia.
Rádiokarbónová analýza datuje detské pozostatky medzi roky 150 p. n. l. až 130 n. l., keď územie ovládal staroveký Rím. Ešte v staroveku hrobku vykradli a obyvatelia z okolia zrejme na pochovanie detí využili otvory po vykrádačoch hrobov. V rímskej dobe to nebolo úplne neobvyklé, takto sa využívali aj nepoužívané studne a podzemné dutiny, uviedol Yannis Maniatis z gréckeho Národného centra vedeckého výskumu Demokritos.
„Predpokladáme, že pochovaný bol macedónskym kráľom, ktorý zomrel niekoľko desaťročí pred atentátom na Filipa II.,“ dodal Maniatis. Jeho identita je nejasná, ale mohol by to byť Alexander II. (vládol približne od 370 do 368 p. n. l.) a Perdiccas III. (365 až 359 p. n. l.). Obaja vládli v turbulentnom období plnom bojov.
Niektorí vedci sa domnievajú, že spopolnené pozostatky Filipa II. uložili pozostalí do „Hrobky II.“ v rovnakej lokalite. Jej pohrebná komora bola objavená neporušená a okrem pohrebnej výbavy a milodarov v nej našli pozostatky 44-ročného muža. Vedci sa jej však v rámci tejto štúdie nevenovali, bude preto potrebný ďalší výskum.
Zdroj feed teraz.sk
