„Karpatské salašníctvo sa viacerými ?rtami líšilo od nížinného chovu oviec, ktorý bol dovtedy rozšírený vo všetkých oblastiach Slovenska. Ovce sa v tomto type pásli najmä na vyššie položených, dovtedy nevyužívaných pasienkoch. Spolu s ním sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška. Oproti nížinnému chovu bolo salašníctvo popri získavaní vlny, mäsa a kože orientované najmä na spracúvanie ov?ieho mlieka a výrobu mlie?nych výrobkov, ov?ích syrov bryndze ?i žin?ice,“ uviedla etnologi?ka SSM.
Podrobnejšie porozpráva aj o tom, ako sa vlastníci oviec združovali do salašných spolkov s cie?om spolo?ne hospodári?. Spolok najímal ba?u, ktorý zodpovedal za zverené stádo, organizáciu práce a hospodárske výsledky na salaši.
„Pod?a spôsobu, akým sa ba?ovia najímali, sa vytvorili dve organiza?né formy. Salašný spolok mohol najíma? ba?u i ov?iarov za dohodnutú mzdu a celé hospodárstvo si riadil vo vlastnej réžii prostredníctvom salašníka. ?as? vyprodukovaných mlie?nych produktov použil na úhradu mzdy pastierom a ostatných výdavkov salaša. Zvyšok syra rozdelil majite?om oviec. Alebo spolok prenajal stádo ba?ovi, ktorý hospodáril vo vlastnej réžii. Majitelia oviec dostali dohodnuté množstvo syra. Z ostatnej produkcie uhradil mzdu pastierom a sanoval výdavky salaša. Zvyšok syra predstavoval ba?ovu mzdu, teda zisk z podnikania,“ doplnila Koltonová.
Jej prednáška priblíži aj spôsob života pastierov oviec v horských oblastiach, ako vyzeral v minulosti salaš, aké práce vykonávali pastieri, ich odev, zvyky i rezbárske umenie.
Zdroj feed teraz.sk
