Po?et ?udí zabitých v Auschwitzi-Birkenau na juhu Po?ska nie je možné presne ur?i?. Pod?a odhadov historikov ide o 1,2 – 1,6 milióna osôb, vä?šinou ?udí židovského pôvodu, ktorých systematicky vraždili v plynových komorách. Obe?ami boli aj mnohí Poliaci, Rómovia, sovietski vojnoví zajatci, homosexuáli a ?alšie osoby, ktoré boli v rámci nacistickej rasovej ideológie cie?om likvidácie.
Ceremónia pri príležitosti 80. výro?ia oslobodenia sa vo všeobecnosti považuje za poslednú významnú udalos?, na ktorej sa bude môc? zú?astni? zna?ný po?et preživších z tohto koncentra?ného tábora. Najmladší z pozostalých ú?astníkov má 80 rokov.
Po?as d?a sa k približne 50 bývalým väz?om pridajú aj svetoví lídri a ?lenovia krá?ovských rodín. Organizátori ale tento rok politikov nepožiadali o vystúpenie s prejavom. Namiesto toho uprednost?ujú, aby boli stredobodom obradov práve preživší vzh?adom na ich pokro?ilejší vek.
„Tento rok sa zameriavame na tých, ktorí prežili, a na ich posolstvo. Všetci vieme, že na 90. výro?ie nebude možné ma? ve?kú skupinu. Nebudú tam žiadne prejavy politikov,“ povedal predtým hovorca múzea v Osvien?ime Pawel Sawicki.
Spomedzi lídrov sa o?akáva ú?as? nemeckého kancelára Olafa Scholza a prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Ako poznamenala agentúra DPA, Nemecko nikdy predtým nevyslalo na pietne akty oboch svojich najvyšších štátnych predstavite?ov. Pod?a AP ide o znak pokra?ujúceho záväzku Nemecka vzia? zodpovednos? za zlo?iny nacistického režimu, na ktoré by silnejúca krajná pravica rada zabudla.
Na obradoch sa zú?astní aj prezident SR Peter Pellegrini, francúzsky prezident Emmanuel Macron, kanadský premiér Justin Trudeau, ako aj britský krá? Karol III., španielsky krá? Filip VI. a holandský krá? Wiliam-Alexander.
Jednými z hlavných hostí výro?ných obradov spojených s oslobodením nacistického tábora boli v minulosti aj predstavitelia Ruska. Od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 však už nie sú vítaní, píše AP.. Naopak, zastúpenie bude ma? aj Nemecko, Rakúsko, ktoré Nemecko v roku 1938 anektovalo, i Taliansko, ktorého vodca Benito Mussolini uzavrel spojenectvo s Adolfom Hitlerom.
Riadite? múzea v Osvien?ime Piotr Cywi?ski v rozhovore pre denník Guardian zdôraznil, že medzi vojakmi ?ervenej armády, ktorí oslobodili tábor, boli Rusi aj Ukrajinci, a preto je konflikt na susednej Ukrajine „vojnou, ktorú vedú jedni osloboditelia proti druhým“. Ú?as? ruskej delegácie v sú?asnej situácii teda pod?a neho neprichádza do úvahy.
Zdroj feed teraz.sk
