Senna sa narodil 21. marca 1960 a odmali?ka ho zaujímal motoristický šport. V roku 1964 mu otec skonštruoval prvú motokáru. V roku 1977 sa stal juhoamerickým majstrom v motokárach. Pred sezónou 1981 sa pres?ahoval do Anglicka, kde získal nieko?ko titulov v juniorských formulových sériách.
V roku 1983 prebehlo nieko?ko testov s tímami F1 McLaren a Williams. Dvadsa?triro?ný Senna síce zaujal, no z kapacitných i marketingových dôvodov pre?ho ešte nebolo v stajniach prvého sledu miesto. Na rok 1984 nakoniec získal kokpit v pomerne novom Tolemane.
V premiére na domácej Ve?kej cene Brazílie musel odstúpi? už v 8. kole pre poruchu turba. V ?alších dvoch pretekoch v Brazílii a Belgicku však bral po bode a s novými šasi vybojoval aj prvé pódium. Bolo to v skrátenej daždivej VC Monaka, ke? skon?il druhý za Alainom Prostom na McLarene a predstihol jeho tímového kolegu Nikiho Laudu, ktorý v tom ro?níku získal svoj posledný tretí titul.
V ?alšej sezóne „presedlal“ do Lotusu. Monopost 97T pohá?aný motorom Renault bol jedným z najlepších modelov tejto stajne a Senna jeho kvality dokázal patri?ne zúro?i?. Prvé preteky na domácej trati v Brazílii síce nedokon?il pre problémy s elektronikou, ale na druhej VC sezóny, ktorá sa išla v portugalskom Estorile, presved?ivo zví?azil. Bola to ?alšia daždivá ve?ká cena a Senna absolútne deklasoval konkurenciu, ke? druhý Talian Michele Alboreto na Ferrari zaostal o viac ako minútu a zvyšok po?a strácal jedno alebo viac kôl.
V roku 1986 vyhral svoje prvé preteky za sucha (VC Španielska). Sezóna 1987 mala by? pre Lotus posun vpred, ke?že vymenil dodávate?a motorov, ktorým sa stala Honda. Aj ke? Senna dosiahol v celkovom hodnotení nové maximum (3. miesto), Williams, s ktorým získal v tom roku titul Nelson Piquet, mal jasnú prevahu. V septembri oznámili Sennov koniec v Lotuse, kde mu vypršala zmluva. Prestúpil do McLarenu, ktorý mal v tom ?ase tri tituly z predošlých štyroch rokov.
V McLarene bol jeho tímový kolega Francúz prezývaný „profesor“, v tom ?ase dvojnásobný majster sveta Alain Prost. Vz?ah medzi týmito dvoma jazdcami nebol idylický, sprevádzali ho dramatické incidenty pri pretekoch aj mimo nich. Po?as roku 1988 vyhrala táto dvojica úctyhodných 15 zo 16 pretekov (8:7 v prospech Sennu) seriálu MS a Sennovi sa prvýkrát v kariére podarilo vyhra? celý šampionát.
„Trenice“ medzi oboma jazdcami pokra?ovali aj v ?alšom ro?níku. Senna vyhral úvodné tri preteky, no neskôr prišli poruchy i kolízie s Prostom a vyrovnaný boj vyvrcholil po?as predposlednej VC v japonskej Suzuke, kde majstrovský titul získal Prost. V závere?nej šikane sa Senna pokúsil o predbehnutie, po?as ktorého sa zrazil s Prostom. Ten však nelogicky zato?il k Sennovi smerom von z trate. Brazíl?anovi sa podarilo prís? do depa, kde si nechal svoje vozidlo opravi? a opä? sa zaradil do pretekov, dokonca ich vyhral, neskôr ho však diskvalifikovali pre nedovolené skrátenie zákruty. Titul získal Prost.
Boj medzi dvoma rivalmi však neustal ani v nasledujúcom roku 1990. Tímovým kolegom Sennu bol Rakúšan Gerhard Berger, s ktorým mal podstatne lepší vz?ah. Šampionát nakoniec vyhral Senna pred Prostom na Ferrari a opä? sa rozhodlo v Japonsku. Ak by ani jeden z dvojice nebodoval, šampiónom by bol Senna. Ten zaistil tento scenár v prvej zákrute a vyradil oboch. Neskôr sa nechal po?u?, že manéver urobil naschvál ako odplatu za VC Japonska 1989. Po tomto incidente tiež prišlo k jeho pamätnému výroku v rozhovore s Jackiem Stewartom. „By? pretekárom znamená, že sú?ažíte s ?alšími ?u?mi. Ak nevyužijete medzeru, ktorá sa vám naskytne, už nie ste pretekár,“ povedal Senna.
V roku 1991 bol Sennovým tímovým kolegom opä? Berger. Prost zostal vo Ferrari, no najvä?ším konkurentom v boji o titul pre Sennu bol Brit Nigel Mansell na Williamse. Senna napokon získal svoj tretí a posledný titul v F1. Už vtedy však hovoril o poklese výkonu nového dvanás?valcového motora.
Sezóna 1992 neprebiehala pod?a jeho predstáv, ke? skon?il v šampionáte až na štvrtom mieste, ?o bol najhorší výsledok od roku 1986 a najhorší v McLarene. Konkurencia prišla s prelomovým systémom aktívneho zavesenia kolies a Mansell absolútne opanoval úvod sezóny. Znechutenie a sklamanie z neschopnosti McLarenu súperi? s Williamsom sa tiež prejavilo na nerozhodnosti pri uzatváraní kontraktu na rok 1993. Po?as predsezónnych testov prišiel Senna k záveru, že novému motoru Ford bude chýba? potrebný výkon. Odmietol preto podpísa? zmluvu na celú sezónu, súhlasil však, že bude jazdi? postupne preteky za pretekmi za plat milión dolárov. Tomu však predchádzala snaha dosta? sa za akýchko?vek okolností do Willimasu. Úradujúci majstri angažovali Prosta a ten mal právo veta vo výbere druhého jazdca. Sennu pod?a o?akávania odmietol. Sezóna nedopadla pre McLaren tak tragicky, ako to na za?iatku vyzeralo. Aj prestížna VC Monaka sa nakoniec stala jeho koris?ou a stanovil tam rekordné šieste ví?azstvo. Napriek všetkému využil otvorené dvere vo Williamse, ke?že Prost ukon?il kariéru. V Austrálii 1993 dosiahol Senna posledné ví?azstvo (41) v kariére i s McLarenom.
So zmenou pravidiel nebol Williams tak konkurencieschopný ako v predošlých rokoch. Senna síce získal pole position na úvodných dvoch podujatiach, na jeho úkor ich však vyhral neskorší majster sveta Michael Schumacher na Benettone.
Na pole position bol aj 1. mája 1994 v Imole na VC San Marína. Už vtedy pozna?ila víkend smrte?ná nehoda Rakúšana Roland Ratzenbergera na Simteku. Vylepšený FW16 mal ma? vyladené riadenie a Senna išiel po štarte do vedenia. V 7. kole vyšiel jeho voz z trate v zákrute Tamburello v rýchlosti cez 300 km/h. Po náraze boli preteky prerušené a nakoniec bol nutný letecký presun do bolonskej nemocnice. Pod?a talianskych úradov zomrel Senna v ?ase nárazu na okruhu Imola, ke? prestal pracova? jeho mozog. Dôvod havárie nebol dlho jasný, najvyšší taliansky súd za? ozna?il 13. apríla 2007 poruchu st?pika riadenia. Sennov volant sa de facto odpojil od predných kolies a vo vysokorýchlostnej ?avoto?ivej zákrute tak pokra?oval rovno. Porucha spôsobila neovládate?nos?, no nie samotnú smr?. Sennu zasiahol do prilby bezprostredne po náraze úlomok zo zavesenia pravého kolesa. Brazíl?an zomrel vo veku 34 rokov. Napriek tvrdohlavosti a ambicióznosti, ktorá miestami hrani?ila až s aroganciou, kládol dôraz práve na bezpe?nos? vo svojom športe. Po?as tragického víkendu na Imole znášal ?ažko Ratzenbergerovu haváriu a krajana Rubensa Barrichella, ktorý havaroval v piatkovom tréningu, navštívil hne? po nehode v lekárskom centre.
V dôsledku tragického víkendu prišlo v športe mnoho bezpe?nostných vylepšení v krátkodobom i dlhodobom horizonte. Nový prezident FIA Max Mosley pristúpil k nieko?kým malým zmenám vrátane zavedenia rýchlostného limitu v pit lane. Dlhodobými vylepšeniami boli napríklad bezpe?nejšie bariéry, zrekonštruovanie tratí vrátane Imoly, vä?šie prahy pozd?ž monokokov a znižovanie výkonu.
Zdroj feed teraz.sk
