„Z pohľadu veku sa najviac scvrkol podiel spokojných angažovaných zamestnancov v skupine tých najmladších kolegov a potom vo veku nad 55 rokov. Obe uvedené skupiny sú tie, ktoré čelia na súčasnom trhu práce veľkým výzvam. A zdá sa, že sa to prejavuje aj v ich vnímaní situácie,“ uviedla spoločnosť.
V prípade dĺžky zotrvania v súčasnom zamestnaní sú najspokojnejší pracovníci do jedného roka. Naopak, najmenej spokojní sú tí, ktorí pracujú vo firme viac ako desať rokov. Najväčšie prepady boli zaznamenané oproti predchádzajúcemu meraniu u ľudí pracujúcich u jedného zamestnávateľa dlhšie ako päť rokov. Zároveň najviac sú ochotní meniť prácu zamestnanci do roka od nástupu do nej. Približne do troch rokov v danom zamestnaní nemajú ľudia problém vyjadriť nespokojnosť aj odchodom. V období tri až päť rokov sa väčšinou prestávajú sťažovať a akceptujú stav vo firme, prípadne rezignujú.
„Najväčšia nespokojnosť, ale zároveň aj najmenšia ochota s tým niečo robiť panuje podľa našich zistení u zamestnancov medzi piatym a deviatym rokom zamestnania u jedného zamestnávateľa. U týchto a dlhšie pracujúcich ľudí platí, že čím dlhšie sú vo firme, tým menej sú schopní z nej odísť. Chýba im aktuálna praktická skúsenosť so zmenou práce, majú z nej obavy a zároveň už často prichádzajú do vyššieho veku a narážajú na diskrimináciu,“ doplnila spoločnosť.
Nárast spokojnosti je z hľadiska odvetví viditeľný v školstve a zdravotníctve. Na druhej strane, najväčší prepad spokojnosti je u ľudí pracujúcich v službách a obchode. Zhoršujúce sa trendy v oblasti spokojnosti a motivácie zamestnancov predstavujú pre firmy potenciálne riziko, ktoré podľa spoločnosti netreba podceniť. Ak sa tento vývoj bude zhoršovať, tak to môže mať vážne dôsledky na produktivitu a celkovú prosperitu podnikov. Tie by preto mali hľadať riešenia, ako to zvrátiť a zlepšiť vnímanie pracovníkov v danom zamestnaní.
Zdroj feed teraz.sk
