V roku 2023 nastal zimný slnovrat 22. decembra o 4.27 h SE? – tohtoro?ný skorší termín spôsobuje fakt, že rok 2024 bol priestupný, teda február mal o jeden de? viac.
Sobota 21. decembra bude najkratším d?om v roku. V Bratislave bude trva? 8 hodín, 20 minút a 55 sekúnd. Slnko vyjde o 7.39 h SE? a zapadne o 16.00 h SE?. Už 22. december bude o 3 sekundy dlhší, 1. januára 2025 bude slne?ného svitu dokonca o 57 sekúnd viac. Vystihuje to známe príslovie: „Na Nový rok o kurací krok„.
Dni sa predlžujú asymetricky. Najskoršie západy slnka nastali od 7. do 14. decembra, a to o 15.57 h SE? (údaj pre Bratislavu), pri?om odvtedy slnko zapadá každý de? o ?osi neskôr. Napríklad 1. januára zapadne v hlavnom meste o 16.08 h. Oproti tomu najneskoršie východy slnka o 7.42 SE? nastanú 31. decembra a na Nový rok. Až potom za?ne pribúda? slne?ný svit aj ráno.
V miestach bližšie k pólom sú po?as roka vä?šie rozdiely v d?žke d?a, takže zimné dni sú tam kratšie výraznejšie v porovnaní s letnými. Zemepisné šírky nad severným polárnym kruhom ostanú ponorené do polárnej noci. V nórskom meste Tromso napríklad slnko nevychádza od 27. novembra až do 15. januára. Naopak, smerom k rovníku sú rozdiely v d?žke d?a medzi zimou a letom ove?a menšie. Napríklad v Miami na Floride trvá najkratší de? 10 hodín a 32 minút.
Astronomická zima bude trva? do 20. marca 2025, ke? o 10.01 SE? nastane jarná rovnodennos?. Zem sa na svojej eliptickej dráhe nepohybuje konštantnou rýchlos?ou, takže ro?né obdobia nie sú rovnako dlhé. V priemere trvá zima 89,0 dní na severnej pologuli a 93,6 d?a na južnej pologuli. Práve 93,6 d?a trvá na severnej pologuli priemerné letné obdobie.
Hoci sa s nástupom zimy za?nú dni postupne predlžova?, atmosféra sa aj na?alej ochladzuje. Podpisuje sa na tom d?žka slne?ného svitu a šikmý uhol, pod ktorým dopadajú slne?né lú?e – a tiež teplotná zotrva?nos? oceánov, ktoré sa zohrievajú (ale aj chladnú) pomalšie než pevnina.
Na južnej pologuli znamená 21. december za?iatok leta. V okamihu zimného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, ke? slne?né lú?e dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stup?u južnej zemepisnej šírky). V rovine obratníka Kozorožca sa nachádza stred slne?ného kotú?a. Pozorovate?, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko v ?ase poludnia presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tie?. Striedanie ro?ných období vyplýva zo sklonu zemskej osi 23,5 stup?a.
Zdroj feed teraz.sk
