Podľa týchto výsledkov zverejnených volebnou komisiou má Stoianoglo 51,3 percenta hlasov a Sanduová 48,6 percenta. Sčítanie zatiaľ nezahŕňa väčšinu hlasov odovzdaných v zahraničí, ktoré boli v prvom kole viac naklonené v prospech Sanduovej, napísal Reuters. Jej volebný tím vyjadril „mierny optimizmus“, že sa trend zvráti.
V prvom kole volieb zvíťazila Sanduová so ziskom viac ako 42 percent hlasov. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Pred druhým kolom vyjadrilo Stoianoglovi podporu viacero neúspešných kandidátov, očakával sa tak tesný súboj.
Stoianoglo tvrdí, že ako prezident by podporoval členstvo krajiny v EÚ, ale zároveň by v národnom záujme rozvíjal vzťahy s Ruskom. Prisľúbil, že sa pokúsi obnoviť dodávky lacného ruského zemného plynu. Povedal tiež, že ak si to budú občania Moldavska želať, stretne sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Sanduová je prezidentkou od roku 2020. Spočiatku sa usilovala budovať pragmatické vzťahy s Ruskom. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 však pevne presadzuje proeurópsku politiku a počas jej vlády EÚ Moldavsku udelila štatút kandidátskej krajiny. Sanduová nedeľné hlasovanie označila za voľbu medzi svetlou budúcnosťou v EÚ do roku 2030 a budúcnosťou plnou neistoty a nestability.
Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo úspešné a za hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.
Zdroj feed teraz.sk
