V Rusku zrušili 4000 rozhodnutí o rehabilitovaní obetí represií

Moskva/Praha 19. septembra (TASR) – Ruská generálna prokuratúra za posledné dva roky zrušila viac ako 4000 rozhodnutí o rehabilitovaní osôb, ktoré sa v ére Sovietskeho zväzu stali obeťami represií. S odvolaním sa na denník Kommersant o tom vo štvrtok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

Revidované rozhodnutia o súdnej rehabilitácii sa týkajú najmä ľudí odsúdených za kolaboráciu s nacistami a ich spojencami počas druhej svetovej vojny vrátane príslušníkov jednotiek SS a represívnych Einsatzgruppen, zamestnancov okupačných správ a pomocnej polície na okupovaných územiach. Celkovo bolo preverených 14.000 prípadov.

Generálna prokuratúra podľa svojho hovorcu Andreja Ivanova pri previerkach objavila medzi rehabilitovanými vojakmi nielen príslušníkov nemeckého Wehrmachtu, ale aj „banderovcov a vlasovcov“. Ivanov dodal, že previerky sa nebudú týkať rozhodnutí o rehabilitácii obetí represií z 20. až 40. a tiež 50. rokov 20. storočia.

Rehabilitáciu obetí politických represií v Rusku upravuje štátna koncepcia o obetiach politických represií prijatá v roku 2015. Za dohľad nad týmto procesom je zodpovedná generálna prokuratúra.

V júni tohto roku vláda urobila v spomínanej koncepcii viaceré zmeny, napríklad z popisu represií bolo odstránené slovo „masový“ a pridaný bol aj odsek o neprípustnosti rehabilitácie osôb obvinených zo spáchania závažných a obzvlášť závažných zločinov, vojnových zločinov a zločinov proti mieru a ľudskosti.

Aktivisti za ľudské práva tento prístup kritizovali. Poukázali na to, že cieľom tohto prepisovania dejín je zdôrazniť, že „štát je silnejší ako jednotlivec a každý, kto s tým nesúhlasí, je blázon alebo nepriateľ,“ informovala stanica RFE/RL.

Komunálny poslanec z Petrohradu Boris Višnevskij v súvislosti s revíziami niektorých konaní nedávno navrhol, aby sa niektoré prípady preskúmali z politických dôvodov.

„Zrušenie rozhodnutí o rehabilitácii sa môže z väčšej časti dotknúť nie tých, ktorí boli naozaj rehabilitovaní nezákonne, ale najmä tých, ktorí musia byť na základe aktuálnej situácie znovu uznaní za vinných, vrátane osôb s ukrajinskými, baltskými a inými nepriateľskými priezviskami,“ napísal Višnevskij v stĺpčeku pre internetový denník Novaja gazeta.

Za vlády Josifa Stalina a ďalších vodcov ZSSR sa obeťami politických represií v Sovietskom zväze stali milióny ľudí. Po páde Sovietskeho zväzu boli mnohí z týchto utláčaných rehabilitovaní. V posledných rokoch však viaceré ruské mestá začali z budov a ulíc odstraňovať pamätné tabule a pomníky venované obetiam represií. Ožíva, naopak, kult Stalina a ďalších pohlavárov jeho éry.