Pamätník Slavín začali stavať v roku 1957 na počesť padlých vojakov Červenej armády, ktorá oslobodila Bratislavu 4. apríla 1945. Slávnostne ho otvorili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou v roku 1960.
Oslavy oslobodenia Bratislavy po 2. svetovej vojne.
Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Slavín je aj vojenským cintorínom kde je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov v 2. svetovej vojny. Autorom centrálnej sochy vojaka na vrchole pamätníka je Alexander Trizuliak
Slavín sa nachádza na predhorí Malých Karpát a v priebehu desaťročí sa stal jednou z hlavných turistických atrakcií hlavného mesta Slovenska. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu.
Koncepcia budovania pietneho miesta koncom 50. rokov minulého storočia rešpektovala existujúce hroby padlých vojakov. Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko a priestory samotné pamätníka sú zdobené sochami.
Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 metrov vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza 7-metrová socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuliaka. Vstupnú bránu zdobí bronzový reliéfny súbor Rudolfa Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou.
Zdroj feed teraz.sk
