„Myslím si, že by sme mohli ma? dobré správy o Iráne,“ povedal Trump pred odletom z mesta Morristown v štáte New Jersey do Washingtonu. Dodal, že by sa tak mohlo sta? „v priebehu nasledujúcich dvoch dní“.
Trump konštatoval, že výsledok rokovaní je stále otvorený. Dúfa však v dohodu, aby nebolo treba zhadzova? bomby a aby v Iráne nezomrelo ve?a ?udí.
Rozhovory sprostredkované Ománom, ktoré sa za?ali v apríli, sú prvým kontaktom na najvyššej úrovni medzi oboma krajinami od roku 2018, ke? Spojené štáty po?as Trumpovho prvého funk?ného obdobia ako prezidenta jednostranne odstúpili od prelomovej jadrovej dohody z roku 2015.
Po svojom návrate do Bieleho domu Trump obnovil svoju politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, v rámci ktorej sa opakovane vyhrážal Teheránu vojenským úderom, ak rokovania zlyhajú. Iránu chce zabráni? vo vývoji jadrových zbraní, no Teherán popiera, že by sa o to snažil.
Irán chce dosiahnu? novú dohodu, ktorá by zmiernila sankcie poškodzujúce jeho ekonomiku. Po poslednom kole rokovaní iránsky minister zahrani?ných vecí a hlavný vyjednáva? Abbás Arák?í zdôraznil, že „rokovania sú príliš komplikované na to, aby sa vyriešili na dvoch alebo troch stretnutiach“.
Ománsky minister zahrani?ných vecí Badr al-Busajdí uviedol, že piate kolo rokovaní sa skon?ilo „ur?itým, ale nie presved?ivým pokrokom“. Vyjadril nádej, že zostávajúce otázky sa vyriešia v najbližších d?och.
Po odstúpení USA od jadrovej dohody ju Irán prestal dodržiava?. V sú?asnosti obohacuje urán na 60 percent, ?o je výrazne nad limitom 3,67 percenta stanoveným v dohode, no pod úrov?ou 90 percent potrebnou pre jadrovú zbra?.
USA požadujú, aby iránska vláda úplne zastavila obohacovanie uránu – z poh?adu Washingtonu je to nevyhnutné opatrenie na to, aby Irán nemohol vlastni? jadrové zbrane. Teherán túto požiadavku odmieta, no je ochotný obmedzi? svoj jadrový program a zavies? prísnejšie kontroly.
Zdroj feed teraz.sk
