V Ríme zrekonštruovali Konštantínov kolos

Rím 7. februára (TASR) – Archeológovia v Ríme zrekonštruovali Konštantínov kolos, sochu prvého rímskeho cisára, ktorý prijal kresťanstvo. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Reprodukciu 13 metrov vysokej mramorovej sochy s bronzovým plášťom prehodeným cez Konštantínovo ľavé rameno verejne odhalili v utorok. Ponúka vzácny pohľad na monumentálne sochy, ktoré v starovekom Ríme stavali na počesť bohov alebo cisárov.

Po stovky rokov boli rôzne kusy mramoru, ktoré sú dodnes vystavené v múzeu na vrchole rímskeho Kapitolu, všetkým, čo zostalo z impozantnej sochy tohto cisára. Až koncom 19. storočia bola postava identifikovaná ako Konštantín – prvý rímsky cisár, ktorý konvertoval na kresťanstvo a pred svojou smrťou v roku 337 presunul sídlo ríše z Ríma do Konštantínopolu, dnešného Istanbulu v Turecku.

Živicové odliatky desiatich obrovských častí tela boli teraz spojené do jednej sochy, ktorá sa týči v záhrade za Kapitolskými múzeami a zobrazuje Konštantína s obnaženým trupom, ktorý v jednej ruke drží žezlo a v druhej glóbus.

K pôvodným častiam patria obe ruky a chodidlá, koleno a predkolenie, dva fragmenty bicepsu s vypuklými žilami, kus hrudníka a masívna hlava s rímskym nosom a rozštiepenou bradou. Socha, ktorú tvoria, je najväčšou sochou pochádzajúcou z antiky, povedal Claudio Parisi Presicce, najvyšší predstaviteľ talianskeho hlavného mesta pre kultúrne dedičstvo.

Fragmenty sú umiestnené na vrchole Kapitolu od roku 1486, ale nikto ich vzájomný súvis dosiaľ neskúmal. Archeológovia teraz zistili, že časti Konštantínovej sochy boli pravdepodobne adaptované zo staršej skulptúry.

Podľa jednej z teórií socha zobrazovala kráľa bohov Jupitera (Jova) a bola ústredným prvkom najvýznamnejšieho chrámu starovekého Ríma na Kapitole, ktorého základy sú viditeľné dodnes. Mince a medailóny z obdobia tesne pred vládou Konštantína zobrazujú Jupitera sediaceho s odhaleným pravým kolenom, podobne ako je tomu pri tejto zrekonštruovanej soche.

Socha zostane na svojom súčasnom mieste prinajmenšom do Jubilejného roka 2025, v ktorom Rím navštívia milióny katolíckych pútnikov. Magistrát neskôr rozhodne, kam ju umiestni natrvalo.