Reprodukciu 13 metrov vysokej mramorovej sochy s bronzovým pláš?om prehodeným cez Konštantínovo ?avé rameno verejne odhalili v utorok. Ponúka vzácny poh?ad na monumentálne sochy, ktoré v starovekom Ríme stavali na po?es? bohov alebo cisárov.
Po stovky rokov boli rôzne kusy mramoru, ktoré sú dodnes vystavené v múzeu na vrchole rímskeho Kapitolu, všetkým, ?o zostalo z impozantnej sochy tohto cisára. Až koncom 19. storo?ia bola postava identifikovaná ako Konštantín – prvý rímsky cisár, ktorý konvertoval na kres?anstvo a pred svojou smr?ou v roku 337 presunul sídlo ríše z Ríma do Konštantínopolu, dnešného Istanbulu v Turecku.
Živicové odliatky desiatich obrovských ?astí tela boli teraz spojené do jednej sochy, ktorá sa tý?i v záhrade za Kapitolskými múzeami a zobrazuje Konštantína s obnaženým trupom, ktorý v jednej ruke drží žezlo a v druhej glóbus.
K pôvodným ?astiam patria obe ruky a chodidlá, koleno a predkolenie, dva fragmenty bicepsu s vypuklými žilami, kus hrudníka a masívna hlava s rímskym nosom a rozštiepenou bradou. Socha, ktorú tvoria, je najvä?šou sochou pochádzajúcou z antiky, povedal Claudio Parisi Presicce, najvyšší predstavite? talianskeho hlavného mesta pre kultúrne dedi?stvo.
Fragmenty sú umiestnené na vrchole Kapitolu od roku 1486, ale nikto ich vzájomný súvis dosia? neskúmal. Archeológovia teraz zistili, že ?asti Konštantínovej sochy boli pravdepodobne adaptované zo staršej skulptúry.
Pod?a jednej z teórií socha zobrazovala krá?a bohov Jupitera (Jova) a bola ústredným prvkom najvýznamnejšieho chrámu starovekého Ríma na Kapitole, ktorého základy sú vidite?né dodnes. Mince a medailóny z obdobia tesne pred vládou Konštantína zobrazujú Jupitera sediaceho s odhaleným pravým kolenom, podobne ako je tomu pri tejto zrekonštruovanej soche.
Socha zostane na svojom sú?asnom mieste prinajmenšom do Jubilejného roka 2025, v ktorom Rím navštívia milióny katolíckych pútnikov. Magistrát neskôr rozhodne, kam ju umiestni natrvalo.
Zdroj feed teraz.sk
