Na 16. summite OSN o biodiverzite (COP16) v kolumbijskom Cali sa v novembri 2024 zišlo okolo 23.000 delegátov z približne 200 krajín sveta, aby zhodnotili klesajúcu úroveň biodiverzity vo svete a záväzky krajín chrániť rastliny, zvieratá a kritické biotopy.
Nadviazali pritom na rokovania v Montreale v roku 2022, na ktorých 196 krajín podpísalo historickú celosvetovú dohodu o ochrane biodiverzity. Obsahuje 23 opatrení na zastavenie a zvrátenie zhoršovania stavu prírody vrátane ochrany minimálne 30 percent rozlohy svetovej pevniny a morí do roku 2030.
V Cali mali delegáti za úlohu vypracovať detailný plán, ako zvýšiť financovanie potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Hlavným sporným bodom, ktorý však zabránil úspechu ich summitu, boli spôsoby nasmerovania finančnej podpory z bohatších do chudobnejších krajín.
Zhruba dvojtýždňové rokovania v Kolumbii napokon prerušili v sobotu 2. novembra 2024 po tom, ako sa najskôr o približne poldňa predĺžili. Dôvodom prerušenia bolo, že delegácie z rokovaní už začali odchádzať, aby stihli svoje lety, a na konferencii tak nezostal dostatok účastníkov na prijímanie rozhodnutí. Environmentalisti označili takýto vývoj udalostí za „hanbu“.
Kolumbijská ministerka životného prostredia a predsedníčka COP16 Susana Muhamadová upozornila na to, že existenčné otázky ako sú strata biodiverzity a klimatické zmeny, je potrebné riešiť zásadným prístupom. Úsilie zamerané na ochranu planéty, ako aj samotné rokovania v Cali, podľa nej brzdia medzinárodné rozpory, respektíve geopolitická polarizácia.
Zdroj feed teraz.sk
