Od podpísania textu historicky prvej európskej ústavnej zmluvy v Ríme uplynie v utorok 29. októbra 20 rokov.
V decembri 2001 zriadila Európska rada Konvent o budúcnosti Európy, ktorému predsedal bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing. Základnou úlohou 105-?lenného Konventu bola príprava reformy Európskej únie. Svoju ?innos? za?al vo februári 2002 a ukon?il ju v júli 2003 predložením Návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu.
Pomerne rozsiahly text obsahoval preambulu a štyri ?asti. V prvej, ústavnej, ?asti sa definovali hodnoty a ciele EÚ, kompetencie i rozhodovacie právomoci medzi inštitúciami Únie a ?lenskými štátmi. Druhá ?as? zah??ala Chartu základných práv ob?anov EÚ, najobsiahlejšia tretia ?as? podrobne upravovala politiky a fungovanie EÚ a štvrtá ?as? pozostávala zo všeobecných a závere?ných ustanovení. Finálny dokument dop??alo 36 protokolov, dve prílohy a závere?ný akt medzivládnej konferencie.
Zmluvu o Ústave pre Európu schválila Európska rada 18. júna 2004. Lídri ?lenských krajín EÚ dokument podpísali 29. októbra 2004 v sídle rímskej radnice – Kapitole. Za Slovenskú republiku tak urobil premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahrani?ných vecí Eduard Kukan. Slávnostný akt sa odohral v zrenovovanej sále Sala degli Orazi e dei Curiazi, v ktorej sa v roku 1957 podpisovali zakladajúce zmluvy niekdajšieho Európskeho spolo?enstva.
Signatármi prvej európskej ústavnej zmluvy sa okrem 25 ?lenských štátov EÚ stali aj 4 kandidátske krajiny – Bulharsko, Rumunsko, Turecko a Chorvátsko. Po prijatí finálnej verzie zmluvy sa za?al ratifika?ný proces. Ten nebol vo všetkých ?lenských štátoch rovnaký, niektoré krajiny hlasovali v parlamente, niektoré rozhodovali formou referenda. Národná rada SR schválila Zmluvu o ústave pre Európu 11. mája 2005, ke? ju podporilo 116 zo 147 poslancov.
Prvý ratifika?ný problém s Ústavnou zmluvou prinieslo referendum vo Francúzsku 29. mája 2005, v ktorom sa 54,7 percent zú?astnených vyslovilo proti dokumentu. Na referende sa zú?astnilo takmer 70 percent voli?ov.
O nieko?ko dní sa konalo 1. júna 2005 referendum aj v Holandsku. Podobne ako vo Francúzsku, aj holandskí voli?i sa vyslovili proti prijatiu zmluvy. Proti bolo 61,7 percent pri volebnej ú?asti viac ako 63 percent.
Ke?že proces ratifikácie nebol v ?lenských krajinách úspešný, Zmluva o Ústave pre Európu nenadobudla ú?innos? – platnos? mala nadobudnú? 1. novembra 2006. Postihol ju teda podobný osud ako Zmluvu o založení Európskeho obranného spolo?enstva z 27. mája 1952.
Pod vplyvom neúspešných referend vo Francúzsku a v Holandsku sa na zasadaní Európskej rady v Bruseli v d?och 16. – 17. júna 2005 rozhodlo o za?atí tzv. obdobia reflexie. Po?as neho mala prebieha? diskusia o ?alšom osude dokumentu.
Zd?havé a náro?né diskusie vyústili do Lisabonskej zmluvy, ktorá bola oficiálne podpísaná 13. decembra 2007. Po procese ratifikácie v ?lenských krajinách nadobudla platnos? 1. decembra 2009. Reformovala fungovanie inštitúcií Európskej únie a prijímanie rozhodnutí tak, aby zodpovedali potrebám EÚ, ktorá sa medzi tým rozrástla na 27 ?lenov.
Zdroj feed teraz.sk
