Krajiny, ktoré sme kedysi dobiehali, nás v sú?asnosti predbehli. „A to nie je len štatistická nepríjemnos?, ale aj signál, že sa mení naša ekonomická pozícia aj naša schopnos? priláka? talent, udrža? produktivitu a ?alej dynamicky rás?,“ upozornil analytik Slovenskej sporite?ne Marián Ko?iš.
Okrem toho, že náš ekonomický model založený aj na nízkych mzdách naráža na svoje limity, Slovensko sa stáva menej atraktívnou krajinou v konkurencii o talenty a kvalifikovanú pracovnú silu. Pre mnohých uchádza?ov z krajín mimo EÚ je pod?a analytika finan?ne výhodnejšie pracova? v Po?sku, Rumunsku ?i ?esku, ktoré nás v rebrí?ku predbehli.
Analytik Iness Róbert Chovanculiak dodal, že v období rokov 2010 – 2013, ke? bola na Slovensku vysoká miera nezamestnanosti, tvorili mzdy 36 % hrubého domáceho produktu (HDP). O viac než dekádu neskôr, ke? je nezamestnanos? na rekordne nízkych úrovniach, tvoria mzdy 44 % HDP. Týmto však pod?a Chovanculiaka Slovensko vy?erpalo ve?kú ?as? prerozde?ovacieho potenciálu rastu miezd a zamestnávatelia už nemajú prive?a priestoru na zvyšovanie platov.
„Nedá sa preto o?akáva?, že mzdy na Slovensku budú ?alej rás? lepším prerozdelením kolá?a. Ostáva už len jedna cesta – zvä?šova? kolá?. To znamená zvyšova? produktivitu práce – bez toho môžeme zabudnú? na dobiehanie západu,“ pripomenul analytik.
Na rast ekonomiky pod?a neho potrebujeme vrstvu extrémne bohatých ?udí, schopných investova? ve?ké zdroje, na tých sa však ?asto u nás pozeráme cez prsty a automaticky ich zna?kujeme ako „oligarchov“, ale aj vrstvu extrémne talentovaných a aktívnych ?udí, schopných vymyslie? inovácie – tí však ?asto utekajú do zahrani?ia.
Zatia? ?o zamestnávatelia vidia problém nízkych miezd vo vysokom da?ovo-odvodovom za?ažení, v stabilite podnikate?ského prostredia a pod?a nich v stále nedostato?nej podpore vedy a výskumu a inovácií, odborári a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sa priklá?ajú k rastu minimálnej mzdy.
Pod?a hovorkyne Konfederácie odborových zväzov SR Martiny Nemethovej je najvä?ší rozdiel medzi Slovenskom a krajinami západnej Európy v sile kolektívnych zmlúv. Tam, kde sa mzdy vyjednávajú sektorovo a kolektívne zmluvy pokrývajú viac zamestnancov, pod?a nej mzdy rastú rýchlejšie a sú aj vyššie. „Slovensko má jedno z najnižších pokrytí kolektívnym vyjednávaním v EÚ – a to drží mzdy dole, najmä v službách, maloobchode, cestovnom ruchu ?i sociálnej starostlivosti,“ uviedla Nemethová.
Odborári nesúhlasia ani s tvrdením, že mzdy sú vzh?adom na produktivitu práce relatívne vysoké a nie je priestor na ich ?alšie zvyšovanie. „Máme relatívne vysokú produktivitu, ale slabé prerozdelenie jej výsledkov smerom k zamestnancom,“ uviedla Nemethová.
Hovorky?a MPSVR Karolína Ducká zdôraznila, že štát má len obmedzené nástroje, ktorými môže tla?i? na zvyšovanie miezd. Jedným z nich je zvyšovanie minimálnej mzdy. Tá sa po zavedení nového automatu od budúceho roka prudko zvýši o takmer 100 eur.
Odliv mozgov je pod?a rezortu práce dlhoro?ný nadrezortný problém, ktorý nemožno zjednodušova? len na otázku miezd. Zodpovednos? za odme?ovanie, pracovné podmienky aj kariérny rast ?udí nesú samotní zamestnávatelia vrátane podnikate?ského sektora.
Podnikatelia však tvrdia, že jedným z faktorov, ktoré môžu prispieva? k nižším mzdám na Slovensku, je aj vysoké da?ovo-odvodové za?aženie práce. To sa má v rámci konsolidácie pre najlepšie zarábajúcich pracovníkov ?alej zvýši?. „Toto opatrenie môže ma? nežiaduce dôsledky práve na túto skupinu odborných pracovníkov, ktorých naša ekonomika potrebuje najviac, a môžu by? preto motivovaní odís? do zahrani?ia,“ upozornila hovorky?a Asociácie zamestnávate?ských zväzov a združení SR Miriam Filová.
Výkonný riadite? Podnikate?skej aliancie Slovenska Martin Lidaj tvrdí, že ak chce Slovensko dlhodobo rás? mzdovo, riešením by mala by? vyššia produktivita práce, pritiahnutie sektorov s vyššou pridanou hodnotou ?i posun v štruktúre ekonomiky. Rast minimálnej mzdy tomu môže pomôc?, no nevyrieši to. „Priemernú mzdu ?ahajú najmä stredné a vyššie príjmy,“ uviedol Lidaj.
?esko a Po?sko sú oproti Slovensku pod?a Lidaja úspešnejšie najmä pre dlhodobo stabilné podnikate?ské prostredie aj kvalitnejšiu infraštruktúru v?aka masívnym investíciám a vysokej miere ?erpania eurofondov. Taktiež pre lepšiu diverzifikáciu ekonomiky so silným dôrazom na vzdelávanie v technických oboroch a IT. „Slovensko má, žia?, slabé a najmä nepredvídate?né podnikate?ské prostredie – ?asto sa meniace zákony, vysokú byrokraciu a da?ovo-odvodové za?aženie práce,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
