Krajiny, ktoré sme kedysi dobiehali, nás v súčasnosti predbehli. „A to nie je len štatistická nepríjemnosť, ale aj signál, že sa mení naša ekonomická pozícia aj naša schopnosť prilákať talent, udržať produktivitu a ďalej dynamicky rásť,“ upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Okrem toho, že náš ekonomický model založený aj na nízkych mzdách naráža na svoje limity, Slovensko sa stáva menej atraktívnou krajinou v konkurencii o talenty a kvalifikovanú pracovnú silu. Pre mnohých uchádzačov z krajín mimo EÚ je podľa analytika finančne výhodnejšie pracovať v Poľsku, Rumunsku či Česku, ktoré nás v rebríčku predbehli.
Analytik Iness Róbert Chovanculiak dodal, že v období rokov 2010 – 2013, keď bola na Slovensku vysoká miera nezamestnanosti, tvorili mzdy 36 % hrubého domáceho produktu (HDP). O viac než dekádu neskôr, keď je nezamestnanosť na rekordne nízkych úrovniach, tvoria mzdy 44 % HDP. Týmto však podľa Chovanculiaka Slovensko vyčerpalo veľkú časť prerozdeľovacieho potenciálu rastu miezd a zamestnávatelia už nemajú priveľa priestoru na zvyšovanie platov.
„Nedá sa preto očakávať, že mzdy na Slovensku budú ďalej rásť lepším prerozdelením koláča. Ostáva už len jedna cesta – zväčšovať koláč. To znamená zvyšovať produktivitu práce – bez toho môžeme zabudnúť na dobiehanie západu,“ pripomenul analytik.
Na rast ekonomiky podľa neho potrebujeme vrstvu extrémne bohatých ľudí, schopných investovať veľké zdroje, na tých sa však často u nás pozeráme cez prsty a automaticky ich značkujeme ako „oligarchov“, ale aj vrstvu extrémne talentovaných a aktívnych ľudí, schopných vymyslieť inovácie – tí však často utekajú do zahraničia.
Zatiaľ čo zamestnávatelia vidia problém nízkych miezd vo vysokom daňovo-odvodovom zaťažení, v stabilite podnikateľského prostredia a podľa nich v stále nedostatočnej podpore vedy a výskumu a inovácií, odborári a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sa prikláňajú k rastu minimálnej mzdy.
Podľa hovorkyne Konfederácie odborových zväzov SR Martiny Nemethovej je najväčší rozdiel medzi Slovenskom a krajinami západnej Európy v sile kolektívnych zmlúv. Tam, kde sa mzdy vyjednávajú sektorovo a kolektívne zmluvy pokrývajú viac zamestnancov, podľa nej mzdy rastú rýchlejšie a sú aj vyššie. „Slovensko má jedno z najnižších pokrytí kolektívnym vyjednávaním v EÚ – a to drží mzdy dole, najmä v službách, maloobchode, cestovnom ruchu či sociálnej starostlivosti,“ uviedla Nemethová.
Odborári nesúhlasia ani s tvrdením, že mzdy sú vzhľadom na produktivitu práce relatívne vysoké a nie je priestor na ich ďalšie zvyšovanie. „Máme relatívne vysokú produktivitu, ale slabé prerozdelenie jej výsledkov smerom k zamestnancom,“ uviedla Nemethová.
Hovorkyňa MPSVR Karolína Ducká zdôraznila, že štát má len obmedzené nástroje, ktorými môže tlačiť na zvyšovanie miezd. Jedným z nich je zvyšovanie minimálnej mzdy. Tá sa po zavedení nového automatu od budúceho roka prudko zvýši o takmer 100 eur.
Odliv mozgov je podľa rezortu práce dlhoročný nadrezortný problém, ktorý nemožno zjednodušovať len na otázku miezd. Zodpovednosť za odmeňovanie, pracovné podmienky aj kariérny rast ľudí nesú samotní zamestnávatelia vrátane podnikateľského sektora.
Podnikatelia však tvrdia, že jedným z faktorov, ktoré môžu prispievať k nižším mzdám na Slovensku, je aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. To sa má v rámci konsolidácie pre najlepšie zarábajúcich pracovníkov ďalej zvýšiť. „Toto opatrenie môže mať nežiaduce dôsledky práve na túto skupinu odborných pracovníkov, ktorých naša ekonomika potrebuje najviac, a môžu byť preto motivovaní odísť do zahraničia,“ upozornila hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Lidaj tvrdí, že ak chce Slovensko dlhodobo rásť mzdovo, riešením by mala byť vyššia produktivita práce, pritiahnutie sektorov s vyššou pridanou hodnotou či posun v štruktúre ekonomiky. Rast minimálnej mzdy tomu môže pomôcť, no nevyrieši to. „Priemernú mzdu ťahajú najmä stredné a vyššie príjmy,“ uviedol Lidaj.
Česko a Poľsko sú oproti Slovensku podľa Lidaja úspešnejšie najmä pre dlhodobo stabilné podnikateľské prostredie aj kvalitnejšiu infraštruktúru vďaka masívnym investíciám a vysokej miere čerpania eurofondov. Taktiež pre lepšiu diverzifikáciu ekonomiky so silným dôrazom na vzdelávanie v technických oboroch a IT. „Slovensko má, žiaľ, slabé a najmä nepredvídateľné podnikateľské prostredie – často sa meniace zákony, vysokú byrokraciu a daňovo-odvodové zaťaženie práce,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
