V rámci panelovej ?asti výstavy vytvorili pomyselnú ?asovú os od prelomu 18. a 19. storo?ia, od osvietenských reforiem, vzniku katedry re?i a literatúry ?esko-slovenskej na bratislavskom evanjelickom lýceu, ?alej pokra?uje uzákonením spisovnej sloven?iny, charakteristickými znakmi novej kodifikácie, sporom o novú sloven?inu s Jánom Kollárom. Venuje sa aj názorom Slovákov na národnostné usporiadanie v Uhorsku, revolúcií v rokoch 1848/1849, slovenskými dobrovo?níckymi výpravami, neoabsolutizmom v Uhorsku, jazykovou i spolo?enskou situáciou po revolúcii a kon?í hodžovsko-hattalovskou reformou štúrovskej sloven?iny, memorandom národa slovenského a vznikom Matice slovenskej.
V expozi?nej ?asti výstavy sa v rámci dejín knižnej kultúry prezentujú staré tla?e – almanachy poskytujúce publika?ný priestor štúrovskej generácii, základné diela ?udovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu, ale aj výber z beletristickej produkcie štúrovskej generácie v porevolu?nom období. Sprístupnené sú aj gramatiky porevolu?ného obdobia. V súvislosti s mestom Prešov a východoslovenským regiónom sa prezentuje aj dielo spolupútnika romantickej generácie – Jonáša Záborského.
„Hoci tieto publikácie nepatria z h?adiska knižnej grafiky a vyhotovenia k najatraktívnejším, položili základy modernej sloven?iny v jej dnešnej podobe,“ uviedla autorka výstavy Lucia N?mcová. Výstava je pre verejnos? prístupná v ?ase otváracích hodín študovne.
Zdroj feed teraz.sk
