V rámci panelovej časti výstavy vytvorili pomyselnú časovú os od prelomu 18. a 19. storočia, od osvietenských reforiem, vzniku katedry reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom evanjelickom lýceu, ďalej pokračuje uzákonením spisovnej slovenčiny, charakteristickými znakmi novej kodifikácie, sporom o novú slovenčinu s Jánom Kollárom. Venuje sa aj názorom Slovákov na národnostné usporiadanie v Uhorsku, revolúcií v rokoch 1848/1849, slovenskými dobrovoľníckymi výpravami, neoabsolutizmom v Uhorsku, jazykovou i spoločenskou situáciou po revolúcii a končí hodžovsko-hattalovskou reformou štúrovskej slovenčiny, memorandom národa slovenského a vznikom Matice slovenskej.
V expozičnej časti výstavy sa v rámci dejín knižnej kultúry prezentujú staré tlače – almanachy poskytujúce publikačný priestor štúrovskej generácii, základné diela Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu, ale aj výber z beletristickej produkcie štúrovskej generácie v porevolučnom období. Sprístupnené sú aj gramatiky porevolučného obdobia. V súvislosti s mestom Prešov a východoslovenským regiónom sa prezentuje aj dielo spolupútnika romantickej generácie – Jonáša Záborského.
„Hoci tieto publikácie nepatria z hľadiska knižnej grafiky a vyhotovenia k najatraktívnejším, položili základy modernej slovenčiny v jej dnešnej podobe,“ uviedla autorka výstavy Lucia Němcová. Výstava je pre verejnosť prístupná v čase otváracích hodín študovne.
Zdroj feed teraz.sk
