Ďalšie dve strany predchádzajúcej vládnucej koalície —centristická Strana pokroku a Ľavicovo-zelené hnutie — zaznamenali veľké straty. Ľavicovo-zelenému hnutiu dokonca hrozí vypadnutie z parlamentu, keďže získalo len 2,3 percenta hlasov, čím zostalo pod hranicou piatich percent potrebnou pre vstup do parlamentu.
Predbežné konečné výsledky volieb by mali byť známe v nedeľu dopoludnia.
Takmer 270.000 obyvateľov Islandu rozhodovalo o novom zložení 63 kresiel v parlamente (Althing). Voľby sa mali pôvodne konať až koncom leta 2025, ale veľké názorové rozdiely v Benediktssonovej trojkoalícii, ktoré sa týkali viacerých oblastí od zahraničnej politiky po problematiku žiadateľov o azyl, spôsobili 13. októbra pád vlády.
Podľa prieskumu Gallupovho inštitútu zverejneného začiatkom novembra len 32 percent opýtaných uviedlo ako kľúčový problém imigráciu a iba 18 percent problematiku otázky azylu. Naopak, viac ako 60 percent opýtaných považovalo za hlavné problémy zdravotnú starostlivosť, ekonomické otázky a bývanie.
Ólafur Hardarson, profesor politológie na Islandskej univerzite, pre agentúru AFP uviedol, že v posledných 15 rokoch boli voliči na Islande veľmi kritickí voči svojim vládam a po voľbách nastala ich výmena. Výnimkou bola Katrin Jakobsdóttir z Ľavicovo-zeleného hnutia, ktorá si po voľbách v roku 2021 udržala svoju funkciu.
Zdroj feed teraz.sk
