V Poprade spomínali na obete prvého transportu židovských žien

Poprad 25. marca (TASR) – Na popradskej železničnej stanici v pondelok po roku opäť spomínali na prvý transport židovských žien a dievčat do tábora Auschwitz-Birkenau. Vedúci Múzea holokaustu Martin Korčok uviedol, že spomienka sa každoročne koná už od roku 1989, viackrát pod Tatry zavítali aj niektoré z preživších. V súčasnosti podľa neho nežije už žiadna z nich, posledná Regina Pretter zomrela vo Philadelphii minulý rok v novembri.

„To nie je spomienka len židovskej komunity na vyvraždenie židovského obyvateľstva, je to spomienka celého Slovenska na to, čo sa vtedy udialo a za čím všetkým stála vtedajšia vláda slovenského štátu,“ upozornil Korčok s tým, že šlo o najväčšiu vraždu v novodobých dejinách. Dodal, že všetko sa nezačalo plynovými komorami a išlo o dlhodobý proces, ktorému predchádzali nadávky, fyzické útoky, legislatívne zmeny, zhromažďovanie a neskôr deportácia. „Už dnes, keď badáme nejaké anomálie, ktoré vedú k niečomu zlému, poučení minulosťou vieme, že je nutné na to upozorňovať, aby sme tak predišli niečomu horšiemu,“ skonštatoval Korčok. Preživších holokaustu je z roka na rok menej, aj preto sa podľa neho snažia zachovávať ich životné príbehy a používať priame svedectvá v konfrontácii s „popieračmi“ a tými, ktorí tragédiu zľahčujú.

„Z tých 999 dievčat a mladých žien sa vrátilo len niekoľko. V tých ďalších transportoch boli odvlečení moji starí rodičia, tety a strýkovia, sesternice a bratranci, takmer celá, kedysi veľká rodina a nikto z nich sa už nevrátil. Ja som zázrakom prežila ako dieťa, moja mama seba a mňa zachránila ukrývaním sa. Väčšina z nás, ktorí sme mali to šťastie a prežili sme holokaust, cítime, že našou povinnosťou, našim poslaním je pripomínať jeho hrôzy a zachovávať spomienku na jeho obete,“ uviedla vedúca občianskeho združenia Ukrývané dieťa Nadežda Lambertová.

Prvý transport z vlakovej stanice Poprad odišiel do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau 25. marca 1942. Takmer tisíc dievčat, ktoré do transportu nastúpili, netušili, že ich vezú na istú smrť. Mysleli si, že idú pracovať. Podľa dostupných svedectiev prežilo vojnu približne dvadsať z nich.

„Dôležitý míľnik bola konferencia vo Wannsee 20. januára 1942, keď bolo rozhodnuté o priebehu konečného riešenia židovskej otázky. Hneď potom sa Slovensko, ako prvá krajina, prihlásila k deportácii svojho vlastného obyvateľstva,“ upozornil Korčok. Prvá vlna deportácie sa začala 25. marca a končila sa v októbri 1942, keď v 57 transportoch vyviezli z nášho územia proti vlastnej vôli približne 58.000 Židov, stratili štátnu príslušnosť a za každého z nich štát zaplatil 500 ríšskych mariek. Druhá vlna sa začala v septembri 1942, úplne posledný tábor zo Slovenska odišiel zo Serede 31. marca 1945.