V okamihu jesennej rovnodennosti (aequinoctium) sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, ke? rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slne?ného disku. Slne?né lú?e tak dopadajú kolmo na zemský povrch a osvet?ujú rovnomerne severnú i južnú pologu?u planéty.
V de? jesennej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pozorovate? stojaci na rovníku v de? jesennej rovnodennosti vidí na poludnie slnko nad sebou v nadhlavníku.
De? a noc sú v de? jesennej (i jarnej) rovnodennosti na celej planéte rovnako dlhé – cca 12 hodín. V Bratislave napríklad v pondelok 22. septembra vyjde Slnko o 6.38 hod. SEL?, zapadne o 18.49 hod. SEL?. V Košiciach východ slnka nastane o 6.21 SEL? a západ o 18.32 SEL?. Teda de? trvá v oboch prípadoch 12 hodín a 11 minút.
Rozdielnu d?žku d?a a noci po?as roka, ako aj striedanie ro?ných období spôsobuje sklon zemskej osi vo?i obežnej dráhe Zeme o približne 23,5 stup?a.
Po?as astronomického leta bola k Slnku privrátená severná pologu?a. Od jesennej rovnodennosti až po jarnú rovnodennos? slne?né lú?e viac osvet?ujú južnú pologu?u. Po?as celého tohto obdobia sú na severnej pologuli kratšie dni, než noci.
V období jesennej rovnodennosti sa aj v európskych zemepisných šírkach dni skracujú najvýraznejšie – a to cca o 3 a pol minúty každý de?. Napríklad už 23. septembra bude d?žka slne?ného svitu v Bratislave len 12 hodín a 7 a pol minúty, o de? neskôr 12 hodín a 4 minúty. Skracovanie d?a bude pokra?ova? až do zimného slnovratu.
?ím viac na sever, tým sa dni skracujú výraznejšie. V oblastiach, ktoré ležia za severným polárnym kruhom nastáva polárna noc teda slnko v ur?itom období vôbec nevychádza nad obzor. Napríklad v nórskom meste Troms slnko neuvidia od 27. novembra do 15. januára.
V budúcom roku 2026 nastane astronomická jese? 23. septembra o 2.05 SEL?. Dátumy za?iatkov ro?ných období kolíšu, pretože ob?iansky rok (365 dní) nie je v súlade s reálnou d?žkou obehu Zeme okolo Slnka, teda s tzv. tropickým rokom. Ten trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. Kvôli tomuto nesúladu je každý štvrtý rok priestupný, teda dlhší o jeden de?.
Astronomická jese? potrvá do nedele 21. decembra, ke? o 16.03 hod. stredoeurópskeho ?asu (SE?) nastane zimný slnovrat, teda sa za?ne astronomická zima. Meteorologická jese? sa za?ala už 1. septembra a trvá do 30. novembra.
Zdroj feed teraz.sk
