V parlamentných voľbách v Jordánsku uspeli islamisti

Ammán/Káhira 12. septembra (TASR) – Hlavná jordánska opozičná strana Islamský akčný front (IAF) získala 31 zo 138 kresiel v parlamente a strojnásobila tým svoje doterajšie zastúpenie. Oficiálne výsledky volieb potvrdili predbežné výsledky zverejnené v stredu, TASR informuje podľa agentúry DPA a AFP.

„Toto predstavuje vôľu ľudí a predstavuje koncepciu politického pluralizmu pre nové (parlamentné) zhromaždenie,“ povedal šéf volebnej komisie Musa al-Maaytah. Svoje volebné právo podľa neho využilo 32 percent oprávnených voličov z 5,1 milióna obyvateľov Jordánska.

IAF je politická odnož Moslimského bratstva v Jordánsku a napriek úspechu vo voľbách nedokáže vytvoriť vládnu väčšinu.

Zvyšok kresiel pripadol provládnym stranám a kmeňovým zástupcom. IAF získal 17 zo 41 kresiel určených pre politické strany po nedávnej volebnej reforme a 14 ďalších patrí formálne nezávislým kandidátom, ktorí sú však prepojení na IAF. Doteraz mal IAF iba 10 poslancov.

„Sme spokojní s týmito výsledkami a s dôverou, ktorú do nás vložil jordánsky ľud,“ povedal generálny tajomník IAF Wael al-Sakka pre agentúru AFP.

„Gaza, Palestína a Jeruzalem sú súčasťou oficiálneho a ľudového kompasu v Jordánsku a my budeme pracovať na mobilizácii … snáh … získať ich práva a brániť ich,“ dodal.

Voľby boli súčasťou demokratizačných reforiem kráľa Abdalláha II. v krajine. Parlament sa rozšíril a 30 percent poslaneckých kresiel sa priamo delí medzi politické strany. Každá z nich musí mať na prvých piatich miestach volebného zoznamu aspoň jedného kandidáta mladšieho ako 35 rokov.

Hlasovací systém naďalej proporčne uprednostňuje riedko osídlené kmeňové a vidiecke oblasti pred husto obývanými mestami, kde žijú prevažne Jordánci palestínskeho pôvodu. Jordánsko ako jedna z mála krajín v regióne palestínskym utečencom poskytla občianstvo a sú tak významnou politickou silou v krajine. Podľa odhadov agentúry AFP má asi polovica voličov palestínsky pôvod.

Väčšina právomocí prislúcha podľa ústavy naďalej kráľovi, ktorý vymenúva vládu a môže rozpustiť parlament. Zákonodarné zhromaždenie však môže vysloviť vláde nedôveru a prinútiť ju k demisii.