„Obzvlášť nepochopiteľné je tvrdenie prezidenta Trumpa, že vyššie clá zaplatia zahraniční exportéri. Clá vždy dopadajú na spotrebiteľov. Jasne to ukázali Trumpove clá z roku 2019, ktoré podľa viacerých odhadov zvýšili náklady typického amerického spotrebiteľa o 200 až 300 dolárov ročne. Teraz to môže byť asi štyrikrát viac,“ predpokladá Šuster.
Oznámené clá – 25 % voči Kanade a Mexiku, dodatočných 10 % voči Číne a možno o mesiac 10 % voči Európskej únii (EÚ) a ďalších 20 % voči zvyšku sveta – a následné odvetné opatrenia budú mať podľa Šustera negatívny ekonomický vplyv na všetkých zúčastnených. „Dopad na Kanadu a Mexiko, ktoré sú ekonomicky desať či dvadsaťkrát slabšie než USA, budú relatívne asi päť až desaťkrát tvrdšie, než negatívne dopady v Amerike. Naopak, dopady na Čínu, po započítaní zatiaľ neznámych odvetných opatrení, môžu byť nižšie než v USA. Pri troche šťastia to môže byť podobne aj po zavedení ciel a odvetných opatrení s EÚ,“ zhodnotil člen RRZ.
Pripomenul, že pred dvesto rokmi boli americké clá v priemere na úrovni 60 % a tvorili 95 % príjmov centrálnej vlády. Postupne však klesali, a to až do opätovného zvýšenia pred približne sto rokmi, čo viedlo k celosvetovej obchodnej vojne. Boli tak jednou z hlavných príčin Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia, upozornil Šuster.
„Výrazná redukcia nastala po druhej svetovej vojne, keď si celý svet uvedomil, aké sú clá všeobecne škodlivé a aká je dôležitá medzinárodná spolupráca. Vďaka Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a Organizácii spojených národov (OSN), neskôr aj Svetovej obchodnej organizácii (WTO), aj vďaka množstvu bilaterálnych dohôd klesla priemerná úroveň amerických ciel pod 5 % a tvorili už iba približne 2 % rozpočtu. Teraz ako keby Američania zabudli na celú povojnovú ekonomickú históriu a vracajú sa k minimálne sto rokov starým argumentom,“ doplnil v komentári člen RRZ.
Zdroj feed teraz.sk
