„Obzvláš? nepochopite?né je tvrdenie prezidenta Trumpa, že vyššie clá zaplatia zahrani?ní exportéri. Clá vždy dopadajú na spotrebite?ov. Jasne to ukázali Trumpove clá z roku 2019, ktoré pod?a viacerých odhadov zvýšili náklady typického amerického spotrebite?a o 200 až 300 dolárov ro?ne. Teraz to môže by? asi štyrikrát viac,“ predpokladá Šuster.
Oznámené clá – 25 % vo?i Kanade a Mexiku, dodato?ných 10 % vo?i ?íne a možno o mesiac 10 % vo?i Európskej únii (EÚ) a ?alších 20 % vo?i zvyšku sveta – a následné odvetné opatrenia budú ma? pod?a Šustera negatívny ekonomický vplyv na všetkých zú?astnených. „Dopad na Kanadu a Mexiko, ktoré sú ekonomicky desa? ?i dvadsa?krát slabšie než USA, budú relatívne asi pä? až desa?krát tvrdšie, než negatívne dopady v Amerike. Naopak, dopady na ?ínu, po zapo?ítaní zatia? neznámych odvetných opatrení, môžu by? nižšie než v USA. Pri troche š?astia to môže by? podobne aj po zavedení ciel a odvetných opatrení s EÚ,“ zhodnotil ?len RRZ.
Pripomenul, že pred dvesto rokmi boli americké clá v priemere na úrovni 60 % a tvorili 95 % príjmov centrálnej vlády. Postupne však klesali, a to až do opätovného zvýšenia pred približne sto rokmi, ?o viedlo k celosvetovej obchodnej vojne. Boli tak jednou z hlavných prí?in Ve?kej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storo?ia, upozornil Šuster.
„Výrazná redukcia nastala po druhej svetovej vojne, ke? si celý svet uvedomil, aké sú clá všeobecne škodlivé a aká je dôležitá medzinárodná spolupráca. V?aka Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a Organizácii spojených národov (OSN), neskôr aj Svetovej obchodnej organizácii (WTO), aj v?aka množstvu bilaterálnych dohôd klesla priemerná úrove? amerických ciel pod 5 % a tvorili už iba približne 2 % rozpo?tu. Teraz ako keby Ameri?ania zabudli na celú povojnovú ekonomickú históriu a vracajú sa k minimálne sto rokov starým argumentom,“ doplnil v komentári ?len RRZ.
Zdroj feed teraz.sk
