V hlavnom meste Berlín sa ústredné zhromaždenie konalo pri Brandenburskej bráne. Polícia odhadla počet účastníkov v neskorých popoludňajších hodinách na približne 4000, zatiaľ čo organizátori uvádzali približne 7500 demonštrantov. V Mníchove podľa polície vyšlo do ulíc približne 2500 ľudí. Zhromaždenia boli celkovo ohlásené vo viac ako 60 mestách.
Iniciátori protestov vyzývajú obe komory nemeckého parlamentu – Spolkový snem (Bundestag) i Spolkovú radu (Bundesrat) –, ako aj novú spolkovú vládu, aby na Spolkový ústavný súd podali podnet na zákaz AfD. Tvrdia, že takýto postup umožňuje ústava. AfD je podľa nich konkrétnou hrozbou, ktorú je však možné zastaviť.
Začiatkom mája civilná kontrarozviedka, Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), označil AfD za „preukázateľne pravicovo- extrémistickú stranu“. AfD na to reagovala podaním žaloby na správny súd v Kolíne nad Rýnom. Kým o nej nerozhodne, nová klasifikácia je pozastavená a platí predchádzajúce hodnotenie AfD ako takzvaného „podozrivého prípadu“, čo je označenie nižšej úrovne, ktorá stále umožňuje sledovanie.
V Nemecku v tejto súvislosti opäť nabrala na obrátkach politická diskusia o rizikách návrhu na zákaz AfD. Generálny tajomník vládnucej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Carsten Linnemann zopakoval v nedeľníku Welt am Sonntag svoj skepticizmus, keď povedal, že podľa renomovaných právnych expertov by bol takýto postup za súčasných okolností veľmi náročný a výsledok neistý.
Za „nesprávny postup“ považuje zákaz AfD aj Markus Söder, predseda Kresťanskosociálnej únie (CSU), sesterskej strany CDU. Pre Bild am Sonntag uviedol, že „nikto nevie, ako sa to skončí, a potom jednoducho vznikne nová skupina. Nemôžeme hrať hru, že budeme každé tri roky zakazovať nejakú stranu“.
Líderka Zelených Britta Hasselmannová považuje takéto vyhlásenia za trivializáciu strany, ktorá útočí na ústavu Nemecka. „CDU sa musí najneskôr teraz postaviť nebezpečenstvu, ktoré predstavuje AfD, a zaujať jasné stanovisko,“ povedala denníkom mediálnej skupiny RND.
Zdroj feed teraz.sk
