V hlavnom meste Berlín sa ústredné zhromaždenie konalo pri Brandenburskej bráne. Polícia odhadla po?et ú?astníkov v neskorých popolud?ajších hodinách na približne 4000, zatia? ?o organizátori uvádzali približne 7500 demonštrantov. V Mníchove pod?a polície vyšlo do ulíc približne 2500 ?udí. Zhromaždenia boli celkovo ohlásené vo viac ako 60 mestách.
Iniciátori protestov vyzývajú obe komory nemeckého parlamentu – Spolkový snem (Bundestag) i Spolkovú radu (Bundesrat) –, ako aj novú spolkovú vládu, aby na Spolkový ústavný súd podali podnet na zákaz AfD. Tvrdia, že takýto postup umož?uje ústava. AfD je pod?a nich konkrétnou hrozbou, ktorú je však možné zastavi?.
Za?iatkom mája civilná kontrarozviedka, Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ozna?il AfD za „preukázate?ne pravicovo- extrémistickú stranu“. AfD na to reagovala podaním žaloby na správny súd v Kolíne nad Rýnom. Kým o nej nerozhodne, nová klasifikácia je pozastavená a platí predchádzajúce hodnotenie AfD ako takzvaného „podozrivého prípadu“, ?o je ozna?enie nižšej úrovne, ktorá stále umož?uje sledovanie.
V Nemecku v tejto súvislosti opä? nabrala na obrátkach politická diskusia o rizikách návrhu na zákaz AfD. Generálny tajomník vládnucej Kres?anskodemokratickej únie (CDU) Carsten Linnemann zopakoval v nede?níku Welt am Sonntag svoj skepticizmus, ke? povedal, že pod?a renomovaných právnych expertov by bol takýto postup za sú?asných okolností ve?mi náro?ný a výsledok neistý.
Za „nesprávny postup“ považuje zákaz AfD aj Markus Söder, predseda Kres?anskosociálnej únie (CSU), sesterskej strany CDU. Pre Bild am Sonntag uviedol, že „nikto nevie, ako sa to skon?í, a potom jednoducho vznikne nová skupina. Nemôžeme hra? hru, že budeme každé tri roky zakazova? nejakú stranu“.
Líderka Zelených Britta Hasselmannová považuje takéto vyhlásenia za trivializáciu strany, ktorá úto?í na ústavu Nemecka. „CDU sa musí najneskôr teraz postavi? nebezpe?enstvu, ktoré predstavuje AfD, a zauja? jasné stanovisko,“ povedala denníkom mediálnej skupiny RND.
Zdroj feed teraz.sk
