TASR prináša v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Nemecku dokumentačný materiál.
Voľby do Bundestagu sa mali pôvodne konať 28. septembra 2025. Avšak 6. novembra 2024 padla koalícia kancelára Olafa Scholza zložená zo sociálnych demokratov, strany Zelených a liberálov z FDP. V dejinách Nemecka išlo o vôbec prvú takúto vládnu koalíciu nazývanú aj „semaforová„. Kancelár Scholz požiadal následne parlament, aby hlasoval o vyslovení dôvery. Podľa očakávania poslanci vyjadrili 16. decembra spolkovému kancelárovi nedôveru, čím sa otvorila cesta k vyhláseniu v poradí štvrtých predčasných volieb do Bundestaguv v histórii krajiny.
Prvé predčasné voľby do Spolkového snemu sa uskutočnili 19. novembra 1972. Zvíťazila v nich Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) pred Kresťanskodemokratickou úniou (CDU)/Kresťansko-sociálnou úniou (CSU). Bolo to prvé volebné víťazstvo sociálnych demokratov od prvých volieb do Spolkového snemu v roku 1949. Druhýkrát sa konali 6. marca 1983, keď najviac hlasov získala CDU/CSU, a zatiaľ posledné predčasné parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnili 18. septembra 2005, vyhrala opäť CDU/CSU.
Už túto nedeľu pristúpi k volebným urnám takmer 60 miliónov oprávnených voličov, ktorí rozhodnú o zložení v poradí 21. Bundestagu. Počet poslancov je po volebnej reforme z roku 2023 ohraničený počtom 630, predchádzajúci Spolkový snem mal o 100 poslancov viac (733).
Miestami veľmi ostrej vrcholiacej predvolebnej kampani dominuje téma migrácie, hospodárska a finančná politika, vzťah ku krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) a vojna na Ukrajine. Po januárovej inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa sa dostal do popredia aj postoj k novej administratíve Bieleho domu.
Do boja o hlasy voličov idú sociálni demokrati na čele s kancelárom Olafom Scholzom, lídrom konzervatívnej opozície CDU/CSU je Friedrich Merz, stranu Zelení (Bündnis 90/Die Grünen) vedie vicekancelár Robert Habeck a kandidátkou na post kancelára za protiimigračnú stranu AfD je Alice Weidelová, ktorú otvorene podporuje americký podnikateľ a najbohatší muž sveta Elon Musk. To sú zároveň zástupcovia strán, ktoré sa podľa najnovších predvolebných prieskumov dostanú do parlamentu.
Na základe výsledkov prieskumu hamburského Inštitútu GMS si aj krátko pred voľbami udržiava CDU/CSU s 31 percentami značný náskok pred AfD, ktorej by dali voliči 20 percent hlasov. Tretí sú vládnuci sociálni demokrati s 15 percentami a na štvrtom mieste sú Zelení s 13 percentami.
Zaujímavé bude sledovať, ako obstoja menšie strany, ktoré môžu rozhodnúť, či po voľbách vznikne dvojkoalícia alebo trojkoalícia. Do Bundestagu by sa na základe prieskumu mala dostať strana Ľavica (Die Linke) so šiestimi percentami a tesne pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti sa pohybujú so štyrmi percentami tak FDP, ako aj Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Bündnis Sahra Wagenknecht, BSW).
Podľa prieskumu inštitútu pre výskum verejnej mienky YouGov pre tlačovú agentúru DPA sa každý piaty volič rozhodne krátko pred konaním volieb. Trinásť percent voličov chce urobiť konečné rozhodnutie v najbližších dňoch a sedem až v samotný deň hlasovania.
Najväčšie šance zasadnúť do kresla spolkového kancelára má kresťanský demokrat Friedrich Merz. Napriek tomu, že koncom januára hlasovala CDU/CSU za návrhy na sprísnenie migračnej politiky spolu s AfD, povolebnú spoluprácu s krajnou pravicou v posledných dňoch rozhodne vylúčil. Nedávne hlasovanie v Spolkovom sneme vyvolalo značnú vlnu kritiky a do ulíc miest vyhnalo státisíce ľudí. Únia ním totiž porušila v Nemecku desaťročia platiaci tzv. firewall (protipožiarny múr), čiže nepísanú dohodu, na základe ktorej demokratické strany nespolupracovali ani nehlasovali s krajnou pravicou.
Za možných koaličných partnerov označuje Merz SPD alebo Zelených. CDU/CSU so stranou Zelení ešte nikdy nevládla, zatiaľ čo po doteraz posledných predčasných parlamentných voľbách v roku 2005 vytvorila Angela Merkelová kabinet zložený z CDU/CSU a SPD, teda tzv. veľkú koalíciu, a začala svoju 16-ročnú éru vládnutia.
Zdroj feed teraz.sk
