TASR prináša v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými vo?bami v Nemecku dokumenta?ný materiál.
Vo?by do Bundestagu sa mali pôvodne kona? 28. septembra 2025. Avšak 6. novembra 2024 padla koalícia kancelára Olafa Scholza zložená zo sociálnych demokratov, strany Zelených a liberálov z FDP. V dejinách Nemecka išlo o vôbec prvú takúto vládnu koalíciu nazývanú aj „semaforová„. Kancelár Scholz požiadal následne parlament, aby hlasoval o vyslovení dôvery. Pod?a o?akávania poslanci vyjadrili 16. decembra spolkovému kancelárovi nedôveru, ?ím sa otvorila cesta k vyhláseniu v poradí štvrtých pred?asných volieb do Bundestaguv v histórii krajiny.
Prvé pred?asné vo?by do Spolkového snemu sa uskuto?nili 19. novembra 1972. Zví?azila v nich Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) pred Kres?anskodemokratickou úniou (CDU)/Kres?ansko-sociálnou úniou (CSU). Bolo to prvé volebné ví?azstvo sociálnych demokratov od prvých volieb do Spolkového snemu v roku 1949. Druhýkrát sa konali 6. marca 1983, ke? najviac hlasov získala CDU/CSU, a zatia? posledné pred?asné parlamentné vo?by, ktoré sa uskuto?nili 18. septembra 2005, vyhrala opä? CDU/CSU.
Už túto nede?u pristúpi k volebným urnám takmer 60 miliónov oprávnených voli?ov, ktorí rozhodnú o zložení v poradí 21. Bundestagu. Po?et poslancov je po volebnej reforme z roku 2023 ohrani?ený po?tom 630, predchádzajúci Spolkový snem mal o 100 poslancov viac (733).
Miestami ve?mi ostrej vrcholiacej predvolebnej kampani dominuje téma migrácie, hospodárska a finan?ná politika, vz?ah ku krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) a vojna na Ukrajine. Po januárovej inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa sa dostal do popredia aj postoj k novej administratíve Bieleho domu.
Do boja o hlasy voli?ov idú sociálni demokrati na ?ele s kancelárom Olafom Scholzom, lídrom konzervatívnej opozície CDU/CSU je Friedrich Merz, stranu Zelení (Bündnis 90/Die Grünen) vedie vicekancelár Robert Habeck a kandidátkou na post kancelára za protiimigra?nú stranu AfD je Alice Weidelová, ktorú otvorene podporuje americký podnikate? a najbohatší muž sveta Elon Musk. To sú zárove? zástupcovia strán, ktoré sa pod?a najnovších predvolebných prieskumov dostanú do parlamentu.
Na základe výsledkov prieskumu hamburského Inštitútu GMS si aj krátko pred vo?bami udržiava CDU/CSU s 31 percentami zna?ný náskok pred AfD, ktorej by dali voli?i 20 percent hlasov. Tretí sú vládnuci sociálni demokrati s 15 percentami a na štvrtom mieste sú Zelení s 13 percentami.
Zaujímavé bude sledova?, ako obstoja menšie strany, ktoré môžu rozhodnú?, ?i po vo?bách vznikne dvojkoalícia alebo trojkoalícia. Do Bundestagu by sa na základe prieskumu mala dosta? strana ?avica (Die Linke) so šiestimi percentami a tesne pod pä?percentnou hranicou zvolite?nosti sa pohybujú so štyrmi percentami tak FDP, ako aj Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Bündnis Sahra Wagenknecht, BSW).
Pod?a prieskumu inštitútu pre výskum verejnej mienky YouGov pre tla?ovú agentúru DPA sa každý piaty voli? rozhodne krátko pred konaním volieb. Trinás? percent voli?ov chce urobi? kone?né rozhodnutie v najbližších d?och a sedem až v samotný de? hlasovania.
Najvä?šie šance zasadnú? do kresla spolkového kancelára má kres?anský demokrat Friedrich Merz. Napriek tomu, že koncom januára hlasovala CDU/CSU za návrhy na sprísnenie migra?nej politiky spolu s AfD, povolebnú spoluprácu s krajnou pravicou v posledných d?och rozhodne vylú?il. Nedávne hlasovanie v Spolkovom sneme vyvolalo zna?nú vlnu kritiky a do ulíc miest vyhnalo státisíce ?udí. Únia ním totiž porušila v Nemecku desa?ro?ia platiaci tzv. firewall (protipožiarny múr), ?iže nepísanú dohodu, na základe ktorej demokratické strany nespolupracovali ani nehlasovali s krajnou pravicou.
Za možných koali?ných partnerov ozna?uje Merz SPD alebo Zelených. CDU/CSU so stranou Zelení ešte nikdy nevládla, zatia? ?o po doteraz posledných pred?asných parlamentných vo?bách v roku 2005 vytvorila Angela Merkelová kabinet zložený z CDU/CSU a SPD, teda tzv. ve?kú koalíciu, a za?ala svoju 16-ro?nú éru vládnutia.
Zdroj feed teraz.sk
