Mesiac v splne vyjde dnes o 19.17 h stredoeurópskeho letného ?asu (SEL?, údaj pre Bratislavu). Maximálna fáza zatmenia bude trva? od 20.11 h do 20.56 h SEL?. V tomto ?ase bude Mesiac vo výške len 8 až 15 stup?ov, teda bude ešte len stúpa? nad obzor. Úkaz sa skon?í o 21.56 h. Pod?a predpovedí po?asia by mali by? podmienky na pozorovanie zatmenia priaznivé, jasnú oblohu môže iba miestami prechodne zastrie? hmla ?i nízka obla?nos? z hmly.
„Zatmenie Mesiaca pod?a niektorých informácií pozoruje ove?a viac ?udí než slne?né zatmenie. Zatia? ?o zatmenie Slnka býva vidite?né na limitovanom povrchu Zeme, mesa?né zatmenie vidno všade tam, kde je náš kozmický sused nad obzorom, ?iže takmer na polovici Zeme – za predpokladu, že to poveternostné podmienky dovolia. Pri sledovaní mesa?ného zatmenia nepotrebujeme tmavý filter, nehrozí poškodenie zraku ako pri slne?nom zatmení, ak by sme ochranu o?í zanedbali,“ povedal pre TASR astrofotograf a vydavate? Marián Dujni?.
Dnešné zatmenie je prvé úplné zatmenie Mesiaca pozorovate?né zo Slovenska od za?iatku tejto dekády.
Úkaz nastáva, ke? sa Mesiac, Zem a Slnko sa ocitnú na jednej priamke. Teda Mesiac na svojej obežnej dráhe okolo Zeme prechádza miestom, kde naša planéta zatieni svetlo prichádzajúce od Slnka. Mesiac v splne sa vždy nachádza na opa?nej strane, než Slnko. Jeho obežná dráha však má sklon 5,2 stup?a vo?i Zemi. Bez tohto sklonu by zatmenie nastávalo pri každom splne, teda každých 29,5 d?a. Ke? sa Mesiac ocitne v zemskom tieni celý, nastáva úplné zatmenie. Ak prechádza tie?om len s?asti, hovoríme o ?iasto?nom zatmení, pri ktorom stmavne len ?as? mesa?ného disku. Napokon, ak prejde Mesiac len polotie?om, ide o polotie?ové zatmenie, ktoré sa prejaví iba stmavnutím mesa?ného kotú?a.
Ako pripomenul Marián Dujni?, v šes?desiatych rokoch minulého storo?ia sa mesa?ným zatmeniam profesionálne venoval ?eský astronóm Ji?í Bouška (1925-2014), docent astronómie na Karlovej univerzite v Prahe. Zbieral ?asové údaje kontaktov kráterov so zemským tie?om namerané priate?mi astronómie pri mesa?ných zatmeniach.
„Ako pätnás?ro?ný som zmeral v mojej rodnej Spišskej Novej Vsi nieko?ko interakcií kráterov so zemským tie?om pri ?iasto?nom zatmení Mesiaca 14. júna 1965 a poslal som ich docentovi Bouškovi. Ten pozorovania spracoval a zistil, že pri tomto zatmení bol zemský tie? vä?ší o dve percentá oproti výpo?tom. Spolupracoval som v tejto oblasti s docentom Bouškom až do osemdesiatych rokov. Výsledky aj s menami pozorovate?ov docent Bouška publikoval v Buletíne ?eskoslovenských astronomických ústavov vychádzajúcom v angli?tine,“ uviedol Marián Dujni?.
Aj ke? sa Mesiac ponorí do tie?a Zeme, ostáva ?iasto?ne osvetlený. Spôsobuje to rozptyl a lom svetla v zemskej atmosfére. Slabá žiara Mesiaca po?as úplného zatmenia sa nazýva popolavý svit. Farba Mesiaca pritom môže by? rôzna pod?a atmosférických podmienok a iných okolností. Farbu povrchu hodnotí tzv. Danjonova stupnica, pri?om L = 0 znamená ve?mi tmavé zatmenie, L = 1 zatmenie šedej, alebo hnedej farby. Pri stupni L = 2 má tie? temne ?ervené sfarbenie, L = 3 predstavuje jasne ?ervený tie? a L = 4 ve?mi svetlý až ružový tie?.
Marián Dujni? sa v sú?asnosti venuje krajinkárskej astronomickej fotografii, najmä polárnym žiaram, kométam, Mlie?nej ceste, no stále ho pri?ahuje aj zve??ovanie Mesiaca.
„Mojou srdcovkou sú aj premeny Luny po?as jednotlivých lunácií od novu cez spln do novu. Na zatmenia Mesiaca sa zvy?ajne vyberiem na nejaké výnimo?né miesto na Slovensku. Napríklad 21. januára 2019 som sa vybral z Modry proti noci do Vysokých Tatier. Zaumienil som si, že na snímke posadím krvavo?ervený zatmený Mesiac na špicu Slavkovského štítu. Pomocou aplikácie som zistil, kam mám prís?, bolo to miesto pri golfovom parku vo Ve?kej Lomnici. Klaplo to na jednotku, odchýlka bola iba 50 metrov. Mesiac na fotografii si ´sadol´ na štít s filigránskou presnos?ou. Snímka získala ocenenie v sú?aži vyhlásenej Slovenskou ústrednou hvezdár?ou v Hurbanove,“ zaspomínal si Marián Dujni?.
Fotografovanie Mesiaca však považuje najmä za silný emocionálny zážitok. „Vä?šou odmenou pre m?a bol hlboký duchovný zážitok zo spojenia s vesmírom. Znenazdajky mám pocit, že som vystúpil z osídiel ?asopriestoru a vošiel rovno do ve?nosti,“ dodal fotograf.
Nepochybne bude pre astronómov, fotografov i laických pozorovate?ov dnešok ve?kým zážitkom. Po krátkej prestávke potom príde obdobie doslova „úrodné“ na zatmenia. V Európe budú pozorovate?né hne? tri za sebou: 31. decembra 2028, 26. júna 2029 a 20. decembra 2029.
Zdroj: heavens-above.com, astroportal.sk, astro.cz
Zdroj feed teraz.sk
