V Múzeu ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa pribudla drevenica

Stará Ľubovňa 17. augusta (TASR) – V Múzeu ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa pred časom pribudol nový objekt. Je ním drevenica z neďalekej Kamienky. Návštevníkom ponúka možnosť nahliadnuť do života drotárov, ktorými bola v minulosti táto rusínska obec povestná. Informovala o tom hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová s tým, že v skanzene sprístupnili aj ďalšiu novinku. Je ňou nová stála expozícia venovaná Jánovi Lazoríkovi, ktorej súčasťou je tiež replika jeho povestného trabantu.

Zrubový dom z Kamienky postavili v roku 1934 dvaja tesári a aktuálne predstavuje expozíciu s názvom „Dritare odchoďat„. Drevenica patrila ešte v 30. rokoch 20. storočia drotárovi a chovateľovi obecných býkov Antonovi Kurcinovi. „Expozícia preto odhaľuje práve život drotárov zo Spiša. Z typologického hľadiska ide o jednotraktový dom, ktorého obytná a hospodárska časť sú pod jednou strechou. Obytnú tvorí izba a pitvor a do hospodárskej patrí maštaľ, podšopa a stodola,“ priblížila Jeleňová.

V časti prednej izby sa nachádza expozícia zobrazujúca rodinný obrad súvisiaci s odchodom človeka. Vo vstupnom pitvore naň nadväzuje už priamo expozícia drotárstva, a to v jeho tradičnej vandrovnej podobe zaniknutého remesla, súvisiaceho s odchodom mužov z chudobného domova do zahraničia. Tvoria ju odevné a interiérové súčasti danej doby.

„Expozícia ‚Lazorikuf funduš‚ je umiestnená v areáli kamenno-drevenej hospodárskej stavby, v stodole z Ruskej Vole, ktorú postavil jej majiteľ Juraj Borčák v roku 1945. V ľavej časti sa nachádza výstava ‚Tesársky um a symbol života‘ s prezentáciou trámov, presnejšie práce tesárskych majstrov z horného Spiša,“ upozornila hovorkyňa. V strede stodoly je situovaná replika trabantu, ktorý Ján Lazorík používal pri jeho výskumno-zberateľskej terénnej práci.

V skanzene Ľubovnianskeho múzea, ktorý sprístupnili pred takmer 40 rokmi, sa nachádzajú rôznorodé stavby, od kováčskej dielne z Torysy, cez drotárske obydlie s veľkonočnou situáciou z Veľkého Lipníka po gréckokatolícku drevenú cerkov z Matysovej. Sú tam tiež goralské zrubové stavby z Veľkej Lesnej a spišské hospodárske stavby, ako aj sýpka z Hromoša. Predstavujú funkčnú a kultúrnu rozmanitosť regiónov Prešovského kraja. Celkovo ide o vyše 30 obytných a hospodárskych stavieb.