OHCHR v správe poukazuje na „zintenzívnenie zabíjania, mučenia, vyhladzovanie dedín a násilné masové vysídľovanie“.
Od vojenského prevratu v roku 2021 potvrdili podľa OSN dôveryhodné zdroje zabitie približne 7100 ľudí armádou, z ktorých asi tretina boli ženy a deti. Najmenej 29.560 ľudí zadržali z politických dôvodov a viac ako 22.000 je naďalej vo väzbe bez rešpektovania práva na spravodlivý proces a súdnych záruk pred vojenskými súdmi, uviedol úrad v správe zverejnenej na svojej internetovej stránke.
Okrem toho zaznamenali aj 26 obvinení z použitia chemikálií pripevnených k výbušným zariadeniam vrátane hnojív, píše DPA.
„Civilisti z oboch komunít – Rohingov aj etnických Rakhinov – naďalej trpia dôsledkami nepriateľských akcií, pričom armáda systematicky a rozsiahlo uskutočňuje nevyberané útoky na civilistov a chránené objekty, nútené vysídľovanie, nútený odvod, zmiznutia, svojvoľné zatýkania, podpaľačstvo a ničenie majetku, odmietanie humanitárnej pomoci a opakované zverstvá s cieľom vystrašiť ich,“ povedal vysoký komisár OHCHR Volker Türk.
Od novembra 2023 ušlo z Mjanmarska do Bangladéša približne 150.000 Rohingov, ktorí sa pripojili k takmer jednému miliónu už tam nachádzajúcich sa utečencov, tvrdí úrad vo svojej správe. OSN odhaduje, že v Mjanmarsku, ktoré je prevažne budhistickou krajinou, stále žije približne 400.000 Rohingov.
Zdroj feed teraz.sk
