Dodala, že v prvom rade cintorín pokosili, pretože v ňom rástla tráva, kde sa väčšinou pásla hydina, kravy i ovce. „Každý hrob okopali, potom z hory priniesli čiernu zem, preosiali ju, prekryli ho zeminou a ozdobili čečinou,“ objasnila. Bola napríklad zo smreka, z jedličky alebo borievky. „V Detve a okolí ich zvykli namočiť do haseného vápna zriedeného s vodou. Nechali ju vysušiť a nadobudlo to efekt, ako keby boli zasnežené,“ priblížila.
Ako uviedla, keď pozostalí zdobili hrob staršieho človeka, používali napríklad čierne alebo biele plody. Zvyčajne rástli na kríkoch v okolí cintorínov. Využívali aj šípky, z ktorých na hroboch robievali krížiky. Ak chcel niekto pripraviť ikebanu ako dnes, zapichovali ju do repy. Zahrabali ju do zeme a do toho pridali potrebné vetvičky i trnky. „Repu nebolo vôbec vidieť. Zhnila a nevznikal tak žiadny odpad,“ povedala. Okrem repy sa ako hmota na aranžovanie používali aj hrudky machu. Doplnila, že na hroby v minulosti vyrábali aj papierové kvety a tento sviatok v Detve nazývali aj „Fších svetích“.
V súvislosti s Dušičkami sa Centrum tradičnej kultúry v Detve snaží ľuďom vysvetliť, že aj v súčasnosti sa dá z prírodných materiálov vytvoriť ozdoba. Zorganizovali preto stretnutie, na ktorom s nimi tvorili. „Mali sme šišky, brečtan, listy, ktoré nie sú ekologickou záťažou. Základom pre veniec môže byť aj prútie z brezy. Ošúpeme ju od listov a točíme. Potom ozdobíme vetvičkami borievky, tuje alebo jarabiny,“ zhrnula.
Podľa nej sviečky na hroby v minulosti vyrábali aj doma, pretože sa šetrili peniaze. Boli z baranieho loja, keď ich priniesli na cintorín, zapichli ich blízko kríža. „Bola to vzácnosť. Keď už bola lepšia sociálna a ekonomická situácia, tak sa bežne kupovali,“ ukončila.
Zdroj feed teraz.sk
