Dodala, že v prvom rade cintorín pokosili, pretože v ?om rástla tráva, kde sa vä?šinou pásla hydina, kravy i ovce. „Každý hrob okopali, potom z hory priniesli ?iernu zem, preosiali ju, prekryli ho zeminou a ozdobili ?e?inou,“ objasnila. Bola napríklad zo smreka, z jedli?ky alebo borievky. „V Detve a okolí ich zvykli namo?i? do haseného vápna zriedeného s vodou. Nechali ju vysuši? a nadobudlo to efekt, ako keby boli zasnežené,“ priblížila.
Ako uviedla, ke? pozostalí zdobili hrob staršieho ?loveka, používali napríklad ?ierne alebo biele plody. Zvy?ajne rástli na kríkoch v okolí cintorínov. Využívali aj šípky, z ktorých na hroboch robievali krížiky. Ak chcel niekto pripravi? ikebanu ako dnes, zapichovali ju do repy. Zahrabali ju do zeme a do toho pridali potrebné vetvi?ky i trnky. „Repu nebolo vôbec vidie?. Zhnila a nevznikal tak žiadny odpad,“ povedala. Okrem repy sa ako hmota na aranžovanie používali aj hrudky machu. Doplnila, že na hroby v minulosti vyrábali aj papierové kvety a tento sviatok v Detve nazývali aj „Fších svetích“.
V súvislosti s Duši?kami sa Centrum tradi?nej kultúry v Detve snaží ?u?om vysvetli?, že aj v sú?asnosti sa dá z prírodných materiálov vytvori? ozdoba. Zorganizovali preto stretnutie, na ktorom s nimi tvorili. „Mali sme šišky, bre?tan, listy, ktoré nie sú ekologickou zá?ažou. Základom pre veniec môže by? aj prútie z brezy. Ošúpeme ju od listov a to?íme. Potom ozdobíme vetvi?kami borievky, tuje alebo jarabiny,“ zhrnula.
Pod?a nej svie?ky na hroby v minulosti vyrábali aj doma, pretože sa šetrili peniaze. Boli z baranieho loja, ke? ich priniesli na cintorín, zapichli ich blízko kríža. „Bola to vzácnos?. Ke? už bola lepšia sociálna a ekonomická situácia, tak sa bežne kupovali,“ ukon?ila.
Zdroj feed teraz.sk
